Spišská komora: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Spišská komora''' (nem. ''Zipser kammer'', lat. ''Camera Scepusiensis'', maď. ''Szépesi Kamara'') alebo zriedkavejšie '''Košická komora''' (1557-1567 '''Administrácia hornouhorských príjmov''') bola finančno-správna inštitúcia poverená správou kráľovských majetkov a vyberaním príjmov v severovýchodnej oblasti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]], označovanej ako [[Horné Uhorsko]], v období rokov [[1539]]/[[1555]]/[[1567]]-[[1848]].
 
==Dejiny==
Predchodcom Spišskej komory v stredoveku bola [[Kráľovská komora (Košice)|Kráľovská komora]] v [[Košice|Košiciach]], ktorej činnosť bola prerušená obsadením mesta protikráľom [[Ján Zápoľský|Jánom Zápoľským]] v roku [[1536]]. Pre komplikovanosť politického vývoja a odľahlosť Horného Uhorska bola pre [[stolica|stolice]] za a pred [[Tisa|Tisou]] opäť ustanovená v roku [[1539]] vysunutá komora [[Uhorská komora|Uhorskej komory]] so sídlom na [[Šarišský hrad|Šarišskom hrade]] - správcom hornouhorských príjmov bol Šarišský kapitán Juraj Werner. V roku 1554 mu bol pridelený odborný pracovník. V roku 1555 Werner presídlil do Prešova a mal titul ''správca hornouhorských kráľovských príjmov'' (lat. proventuum regiorum partium Regni superiorum administrator). Od polovice 50. rokov bola už bol úrad de facto nezávislý od Uhorskej komory, pretože Uhorská komora už nevykazovala príjmy z Horného Uhorska. V roku 1557 dostal Werner ďalšieho odborného pracovníka, pokladníka a pisára a od toho istého roka sa úrad nazýval '''Administrácia hornouhorských príjmov''' (nem. Administration der oberungarischen Einkommen). Po bojoch s Turkami a Sedmohradskom v rokoch 1565/66 tlačil hornuhorský hlavný kapitán na oficiálne osamostatnenie úradu. Preto sa 1. apríla [[1567]] saMaximilián sII. založil pod názvom Spišská komora (podľa bohatej [[Spišská župa|Spišskej župy]]) komoraznačne premiestnilasamostatný najskôrúrad do [[Prešov]]a ajeho sídlo vzápätípremiestnil do [[Košice|Košíc]],. najobranyschopnejšiehoPrvým apredsedom najvýznamnejšiehokomory mestasa Hornéhostal Uhorskacsanádsky biskup. ZaniklaSpišská vkomora ostala formálne podriadená Uhorskej komore. V roku [[1848]]1571 vdostal úrad nové podrobné pokyny na svoju činnosť, predsedami odvtedy boli finanční odborníci zo šľachtických kruhov. Od konca 70. rokov už úrad pracoval úplne nezávisle od Uhorskej komory. Na druhej strane však bol pod značným súvislostivplyvom sohornouhorského vznikomhlavného ministerstievkapitána.
 
Po porážke Turkov koncom 17. storočia došlo k značným menám v právomociach (aj územných) úradu. Zanikol v roku [[1848]] v súvislosti so vznikom ministerstiev.
 
==Pôsobnosť==
Řádek 31 ⟶ 33:
| jazyk =
}}
*Edelmayer, F. et al.: Finanzen und Herrschaft : materielle Grundlagen fürstlicher Politik in den habsburgischen Ländern und im Heiligen Römischen Reich im 16. Jahrhundert, 2003, Viedeň
 
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]