Verzia z 00:05, 21. október 2009 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Dejiny ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:06, 21. október 2009 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Pôsobnosť Ďalšia úprava →
Riadok 7: ==Pôsobnosť== Spišská komora bola ~~podriadená~~od ~~Uhorskej~~80. ~~komore,~~rokov ~~resp~~16. stor. podriadená Dvorskej komore vo [[Viedeň\|Viedni]]. Na jej čele stál prefekt, ktorému pomáhali radcovia a iný úradnícky personál. Komora vyberala [[tridsiatok]], [[urbura\|urburu]], štátne a vojenské dane a cenzus od miest. Taktiež spravovala komorské majetky alebo majetky v dočasnej komorskej správe. Do jej kompetencie (pôvodne?) spadalo 26 stolíc severne a južne od Tisy, v 16. a 17. stor. čoskoro však veľkú časť obsadili Turci a Sedmohradsko, takže napríklad na konci 16. stor. zahŕňala de facto 13 stolíc [[Hornouhorský hlavný kapitanát\|Hornouhorského hlavného kapitanátu]] (stolice [[Spiš]], [[Šariš]], [[Abov]], [[Turňa]], [[Gemer]], [[Zemplín]], [[Užská župa\|Uh]], [[Boršodská župa\|Boršod]], [[Sabolčská župa\|Sabolč]], [[Satumarská župa\|Satumár]], [[Berežská župa\|Bereg]], [[Ugočská župa\|Ugoča]], [[Hevešská župa\|Heveš]]), pričom z územia dnešného Slovenska do nej patrili aj [[slobodné kráľovské mestá]] [[Košice]], [[Prešov]], [[Levoča]], [[Sabinov]], [[Bardejov]] a [[tridsiatok\|tridsiatkové]] stanice v mestách [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Stará Ľubovňa]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Bardejov]], [[Stropkov]], [[Humenné]] a [[Vranov nad Topľou]].

Spišská komora: Rozdiel medzi revíziami