Anežka Česká: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
[[
'''
Už v detstve žila v niekoľkých prostrediach, ktoré formovali jej osobnosť; rozhodujúci vplyv mala u nej francúzska dvorská kultúra reprezentovaná jej matkou. V troch rokoch sa ocitla na výchove v [[Cisterciáni|cisterciánskom]] kláštore v [[Sliezsko|sliezskej]] [[Třebnica|Třebnici]]. Ďalšia jej výchova bola zverená [[Premonštráti|premonštrátkam]] v kláštore v [[Doksany|Doksanoch]], ktorý založil jej starý otec [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]] Tu intenzívnejšie priľnula k rehoľnému a duchovnému životu.
== Plánované manželstvá ==
V ôsmich rokoch sa Anežka stala objektom politických úvah svojho otca. Jeho cieľom bolo dynastické spojenie Přemyslovcov a [[Štaufovci|Štaufovcov]] a tak sa Anežka mala vydať za syna rímskonemeckého cisára [[Fridrich II. (SRR)|Fridricha II.]] [[Henrich VII. (Sicília)|Henricha]], predpokladaného dediča rímskeho trónu. Z tohto dôvodu bola poslaná na výchovu na dvor rakúskeho vojvodu [[Leopold VI. (Rakúsko)|Leopolda VI. Babenberského]]. Z plánovaného zväzku zišlo, keď Henrich Anežku odmietol.
V roku 1225 sa štrnásťročná Anežka vrátila do Prahy. Už v nasledujúcom roku prišlo do Čiech posolstvo anglického kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]] Anežkin otec si okrem spojenia s anglickými [[Plantagenetovci|Plantagenetovcami]] sľuboval i posilnenie českého vplyvu u cisára a pápežskej kúrie. I tento plán stroskotal, keď v roku 1229 Henrich III. zasnúbenie zrušil.
Začiatkom tridsiatych rokov 13. storočia sa opäť na scéne objavil ako Anežkin nápadník [[Henrich VII. (Sicília)|Henrich VII.]] Napriek svojmu dlhoročnému zväzku s [[Margaréta Babenberská|Margarétou Babenberskou]] plánoval manželstvo s už raz odmietnutou Anežkou. Anežka však ponuku neprijala.
== Orientácia na duchovný život ==
Týmto rozhodnutím Anežka opustila potupnú úlohu večne čakajúcej nevesty, ktorú bola nútená trpieť za života svojho otca. V roku 1230 však Přemysl Otakar I. zomrel a jej brat [[Václav I. (kráľ)|Václav]] jej dal v otázke jej prípadného manželského zväzku úplnú voľnosť. Anežka sa rozhodla vziať svoj osud do svojich rúk a po stroskotaní svetských ambícií, stať sa kráľovnou či dokonca rímskou cisárovnou, našla novú orientáciu, ktorá sa stala náplňou jej života.
V roku 1231 zomrela jej sesternica [[Svätá Alžbeta Uhorská|Alžbeta Durínska]], ktorá sa stala pre Anežku vzorom a výrazne ovplyvnila jej ďalší život. Alžbeta sa po smrti svojho manžela [[Ľudovít IV. Durínsky|Ľudovíta Durínskeho]] plne oddala duchovnému životu a službe najbiednejším. Práve touto cestou sa rozhodla ísť i Anežka.
Už v roku 1232 založila v pražskom [[Staré Mesto (Praha)|Starom Meste]] nemocnicu sv. Františka. Tým však jej snahy neskončili. Už v nasledujúcom roku pribudli neďaleko nemocnice dva kláštory - mužský kláštor menších bratov sv. Františka a ženský [[Kláštor svätej Anežky Českej|kláštor rádu sv. Kláry]]. Po zahájení činnosti klariského kláštora v roku 1233 v nasledujúcom roku doň vstúpila i Anežka a postavila sa do jeho čela ako [[Opátka|abatyša]].
== Snahy o svätorečenie ==
[[Obrázok:Anezka Vaclavske namestie.jpg|left|thumb|200px|Socha sv. Anežky Přemyslovny od J. V. Myslbeka na pomníku sv. Václava na Václavskom námestí v Prahe]]Tento akt vzbudil širokú pozornosť, prekračujúcu hranice Českého kráľovstva. Anežkina horlivosť však nepoľavovala. Svoj konečný cieľ nemohla podľa nej naplniť, pokiaľ by bola bývala uzavretá za kláštornými múrmi. Anežka snívala o tom, aby sa stala sväticou. Všetky jej aktivity smerovali k naplneniu tohto sna. Z nasledujúcich rokov existujú desiatky listín z korešpondecie s pápežom [[Gregor IX.|Gregorom IX.]], ktoré sa zaoberali jednou z hlavných podmienok svätorečenia, ktorým bolo vytvorenie vlastných rehoľných pravidiel a ktoré by položili základ vzniku novej rehole.
Jej prvú aktivitu v snahách o vznik nového rádu možno datovať rokom 1237. Napriek podpore jej brata Václava pápež Gregor IX. Anežkin návrh zamietol. I na základe tohto rozhodnutia Anežka rezignovala v roku 1238 na hodnosť predstavenej kláštora. Napriek nepriazni pápežskej kúrie Anežka na svoje poslanie nezatrpkla.
Medzitým na pápežskom stolci vystriedal Gregora IX. [[Inocent IV.]], ktorý rovnako ako jeho predchodca prejavoval istú rezervovanosť voči snahám Anežky založiť nový rád. Situácia sa však vyvíjala odlišným spôsobom ako si pápežská kúria priala, najmä však išlo o prirodzený vývin. Nové bratstvo, ktoré sa združilo pri špitáli sv. Františka dostalo v roku 1250 povolenie nosiť vlastné rádové označenie. Vtedy už iba krok chýbal o oficiálnemu uznaniu rehole. V roku 1252 pražský biskup Mikuláš dovolil rehoľným bratom právo nosiť na plášti znamenie červeného kríža s hviezdou. Tak bol položený základ k vzniku nového rádu, [[Krížovníci s červenou hviezdou|krížovníkov s červenou hviezdou]], jedinej pôvodom čisto českej rehole. Jej zriadenie oficiálne potvrdil v roku 1256 pápež [[Alexander IV. (pápež)|Alexander IV.]]
Anežka Česká prežila zbytok svojho života v kláštore, ktorý založila. Jeho historický význam ďaleko presiahol dobu, v ktorej vznikol. Stal sa totiž kráľovskom hrobkou, akýmsi přemyslovským pohrebiskom, kde našli svoj posledný odpočinok okrem samotnej zakladateľky i jej brat Václav, druhá manželka Anežkinho synovca [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] [[Kunhuta Haličská]] a Kunhutina dcéra [[Anežka Přemyslovna (1269 - 1297)|Anežka]].
== Svätorečenie ==
Veľmi dlhý čas sa však nenaplnilo to, o čo Anežka najviac usilovala, a k čomu stačili jej sesternici Alžbete Durínskej iba štyri roky. Svätorečenie. Napriek snahám kráľovnej [[Eliška Přemyslovna|Elišky Přemyslovny]] v prvej polovici 14. storočia či cisára [[Leopold I. (SRR)|Lepolda I. Habsburského]] v 17. storočí sa až v roku 1879 pražskému arcibiskupovi a kardinálovi [[Bedřich Jan Schwarzenberg|Bedřichovi Janovi Schwarzenbergovi]] podarilo Anežkino blahorečenie. K svätorečeniu prišlo až koncom 20. storočia, kedy v roku 1989 Anežku Přemyslovnu vyhlásil za svätú pri svojej prvej návšteve Československa pápež [[Ján Pavol II.]]
== Rodokmeň Anežky Přemyslovny ==
{| class="wikitable" align=center
|+'''Rodokmeň Anežky Přemyslovny do tretieho pokolenia'''
|-
|-
| rowspan="8" align="center"| '''Anežka Přemyslovna'''
| rowspan="4" align="center"| '''Otec:'''<br>[[Přemysl Otakar I.]]
| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br>[[Vladislav II. (Čechy)|Vladislav II.]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br>[[Vladislav I. (Čechy)|Vladislav I.]]
|-
| align="center"| '''Prastará mama:'''<br>[[Richenza z Bergu]]
|-
| rowspan="2" align="center"| '''Stará mama:'''<br>[[Judita Durínska]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br>[[Ľudovít I. Durínsky]]
|-
| align="center"| '''Prastará mama:'''<br>[[Hedviga z Gudensbergu]]
|-
| rowspan="4" align="center"| '''Matka:'''<br>[[Konštancia Uhorská]]
| rowspan="2" align="center"| '''Starý otec:'''<br>[[Belo III.]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br>[[Gejza II.]]
|-
| align="center"| '''Prastará mama:'''<br>[[Eufrozína Kyjevská]]
|-
| rowspan="2" align="center"| '''Stará mama:'''<br>[[Anna de Chatillôn]]
| align="center"| '''Prastarý otec:'''<br>[[Renaud de Chattilôn]]
|-
| align="center"| '''Prastará mama:'''<br>[[Konštancia Antiochijská]]
|}
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Agnes of Bohemia}}
==
* kol. autorov, ''Ženy a milenky českých králů'', Akropolis, Praha, 1994
* J. Žemlička, ''Přemysl Otakar I. Panovník, stát a česká společnost na prahu vrcholného feudalismu'', Praha, 1990
[[Kategória:Narodenia v 1211]]
[[Kategória:Úmrtia v 1282]]
|