Verzia z 13:40, 10. júl 2009 upraviť Zorrobot (diskusia \| príspevky) 25 168 editací d robot Pridal: sv:Elizabeth Stuart ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:32, 21. október 2009 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť\| ~~[[Súbor:Nicholas Hilliard 019.jpg\|right\|thumb\|Alžbeta Stuartová ako dievča]]~~ Meno = Alžbeta Stuartová \| ~~'''Alžbeta Stuartová''' (* [[19. august]] [[1596]], [[Fife]] - † [[13. február]] [[1662]], [[Londýn]]) bola falcká kurfirstka a česká kráľovná.~~ Portrét = Elizabeth, Queen of Bohemia from NPG.jpg \| Popis = Portrét Alžbety Stuartovej na obraze neznámeho umelca, okolo r. 1613 \| Dátum narodenia = [[19. august]] [[1596]] \| Miesto narodenia = [[Fife]], [[Škótsko]] \| živý-mŕtvy = mŕtvy \| Dátum úmrtia = [[13. február]] [[1662]] \| Miesto úmrtia = [[Londýn]], [[Anglicko]] \| }} '''Alžbeta Stuartová''' (* [[19. august]] [[1596]], [[Fife]] - † [[13. február]] [[1662]], [[Londýn]]) bola anglická princezná a česká kráľovná, dcéra anglického kráľa [[Jakub I. (Anglicko)\|Jakuba I.]] a [[Anna Dánska\|Anny Dánskej]], manželka českého, tzv. zimného, kráľa [[Fridrich V. (Falcko)\|Fridricha V. Falckého]]. Pochádzala zo slávneho [[Stuartovci\|stuartovského]] rodu, vládnuceho v 16. storočí v [[Škótsko\|Škótsku]] a od roku 1603 i v [[Anglicko\|Anglicku]]. Jej starou mamou bola kráľovná [[Mária I. (Škótsko)\|Mária Stuartová]], ktorej syn sa po smrti bezdetnej kráľovnej [[Alžbeta I. (Anglicko)\|Alžbety I.]] stal anglickým panovníkom. Alžbeta bola najstaršia dcéra anglického a škótskeho kráľa [[Jakub I. (Anglicko)\|Jakuba I./VI.]] a Anny Dánskej, sestra [[Karol I. (Anglicko)\|Karola I.]]. V roku [[1613]] sa vydala za [[Fridrich V. Falcký\|Fridricha Falckého]], vtedy falckého kurfirsta. Po vymretí rodu [[Stuartovci\|Stuartovcov]] v roku [[1714]] nastúpili na britský trón Alžbetiní priami potomkovia z [[hannoverská dynastia\|hannoverskej dynastie]]. == Detstvo a mladosť == Detstvo a mladosť prežila na odľahlom opátstve Combe v grófstve [[Warwickshire]]. V roku 1612 bola povolaná k panovníckemu dvoru, kde už v tej dobe žil i jej nastávajúci manžel. Po vzájomnom zoznámení sa ešte na Vianoce 1612 konalo zasnúbenie a začiatkom nasledujúceho roku prebehla svadba. Podľa súčasníkov zdobili Alžbetu Stuartovnu samé cnosti: bola veľmi pekná, nevšedne nadaná, ušľachtilá, ale i odvážna a statočná. Na druhej strane po svojej starej mame zdedila mimoriadnu ctižiadostivosť. Dva roky po svadbe sa jej manžel ujal vlády vo [[Falcko\|Falcku]] a súčasne sa postavil do čela [[Protestantská únia\|Protestatntskej únie]]. Spolu sa usadili v [[Heidelberg\|Heidelbergu]], kde prežili nasledujúcich šesť rokov. Tu Alžbeta priviedla na svet svoje tri prvé deti. == Českou kráľovnou == Počas štvrtého tehotenstva dostal jej manžel ponuku, ktorá mu sľubovala neobyčajný mocensko-politický postup, no v konečnom dôsledku však znamenala jeho pád. V Čechách sa v roku 1618 vzbúrili nekatolícke stavy proti cisárovi [[Matej II. Habsburský\|Matejovi II.]] a po jeho smrti v roku 1619 generálny snem Českej koruny prehlásil jeho nástupcu [[Ferdinand II. Habsburský\|Ferdinanda II.]] za zbaveného trónu. Súčasne začal prejednávať otázku nového panovníka. 26. augusta 1619 padlo jednoznačné rozhodnutie v prospech Fridricha V. Falckého. Fridrich V. ovplyvnený ctižiadostivosťou svojej manželky ponuku prijal. Rozhodnutie podporilo i jeho presvedčenie o historickej úlohe [[Wittelsbachovci\|Wittelsbachovcov]]. Začiatkom októbra 1619 sa manželia s najstarším synom Henrichom sťahovali do Prahy kam dorazili 31. októbra. Prijatie českými stavmi bolo veľmi vrelé. 4. novembra sa v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha\|svätovítskej katedrále]] v [[Praha\|Prahe]] konala korunovácia Fridricha V. českým kráľom; o tri dni nato bola kráľovnou korunovaná i Alžbeta Stuartová. Už onedlho sa však medzi pražským obyvateľstvom začali šíriť kritické hlasy na adresu kráľovského páru. Ich príčina tkvela v odlišnom životnom štýle, ktorý manželia spolu so svojím dvoranstvom na Pražskom hrade presadzovali. Pomery pri falckom dvore sa zdali predovšetkým značne uvoľnené. Najmä veriaci veľmi citlivo vnímali dogmatizmus kalvínskych kňazov. Čoskoro sa ukázalo, že očakávania, ktoré českí protestanti vkladali do nového panovníka boli márne. Súčasne pohasli nádeje na podporu stavovskej obce zo strany Fridrichových i Alžbetiných príbuzných. Vnútorná situácia v Anglicku i Dánsku nebola naklonená podpore vzbúrených českých stavov. == Útek z krajiny == Definitívny zvrat v spoločenskom i osobnom živote Alžbety Stuartovej i jej manžela priniesol koniec roku 1620. 28. novembra prebehla známa [[Bitka na Bielej hore\|bitka na Bielej hore]], v ktorej drvivú porážku zaznamenali českí protestanti zo strany cisárskych vojsk. Bezprostredne po nej sa kráľovská rodina uchýlila do [[Sliezsko\|Sliezska]], keď do poslednej chvíle najmä Alžbeta vyzývala vojvodcov aby pokračovali v boji. Po krátkom pobyte vo [[Vroclav\|Vratislavi]] sa manželia rozlúčili a Alžbeta v decembri 1620 zamierila do [[Brandenbursko\|Brandenburska]], na panstvá manželovho švagra [[Juraj Wilhelm (Brandenbursko)\|Juraja Wilhelma Hohenzollernského]]. Ani tu však nenašla pokoj. Keď začiatkom januára 1621 cisár [[Ferdinand II. Habsburský\|Ferdinand II.]] vyhlásil nad Fridrichom ríšsku kliatbu, brandenburský kurfirst sa naďalej neodvážil Fridricha V. podporovať, odoprel jeho manželke azyl a prinútil ju odísť. [[Obrázok:Frederick V King of Bohemia; Elizabeth, Queen of Bohemia.jpg\|left\|thumb\|280px\|Fridrich V. a Alžbeta Stuartová]]Po viacerých zastávkach v Nemecku sa Alžbeta uchýlila v holandskom [[Haag\|Haagu]], kam ju pozval Fridrichov strýko [[Móric Oranžský]]. Tu v skromnosti udržiavala Alžbeta svoj dvor, ktorý sa stal známym svojim kultúrnym a spoločenským životom. S Alžbetou v Haagu udržiaval styky i „učiteľ národov“ [[Jan Amos Komenský]], ktorý tu rovnako zdieľal osud vyhnanca. Po piatich rokoch presídlila Alžbeta do [[Rhenen\|Rhenenu]] v [[Utrecht (provincia)\|utrechtskej provincii]]. Tu ju koncom roku 1632 zastihla správa o manželovej smrti. Ovdovelú kráľovnú pozýval k sebe jej brat [[Karol I. (Anglicko)\|Karol I.]], od roku 1625 anglický kráľ, no Alžbeta odmietla. Rovnako nesúhlasila ani s tým, aby sa zmierila s cisárom Ferdinandom II. a aby jej syn [[Karol I. Ľudovít Falcký\|Karol Ľudovít]] konvertoval ku katolicizmu, čim by získala späť falcké majetky zabavené jej manželovi v roku 1623. V roku 1642 sa v dôsledku vypuknutia anglickej revolúcie skomplikoval Alžbetin vzťah k vlasti. Po zosadení z trónu skočil jej brat na popravisku. Alžbetin syn [[Ruprecht Falcký\|Ruprecht]] vstúpil do roajalistickej armády. V roku 1648 na základe [[Vestfálsky mier\|vestfáskeho mieru]] dosiahol jej syn Karol Ľudovít vrátenie Dolného Falcka a kurfirstskej hodnosti. == Potomkovia == Alžbete Sturtovej sa v manželstve s Fridrichom V. Falckým narodilo celkom trinásť detí; tri z nich zomreli ešte v detskom veku: * [[Fridrich Henry Falcký\|Fridrich Henry]] (* 1.1.1614, † 7.1.1629) * [[Karol I. Ľudovít Falcký\|Karol Ľudovít]] (* 22.12.1617, † 28.8.1680) * [[Alžbeta Falcká\|Alžbeta]] (* 26.12.1618, † 11.2.1680) * [[Ruprecht Falcký\|Ruprecht]] (* 17.12.1619, † 29.11.1682) * [[Móric Falcký\|Móric]] (* 17.12.1620, † sept. 1652) * [[Ludovika Mária Falcká\|Ludovika Mária]] (* 18.4.1622, † 11.2.1709) * Ľudovít (* 21.8.1624, † 24.12.1624) * [[Eduard Falcký\|Eduard]] (* 5.10.1625, †10.3.1663) * [[Henrieta Mária Falcká\|Henrieta Mária]] (* 7.7.1626, † 18.9.1651) * [[Ján Filip Fridrich Falcký\|Ján Filip Fridrich]] (* 26.9.1627, † 15.12.1650) * Šarlota (19.12.1628, † 14.1.1631) * [[Žofia Falcká\|Žofia]] (* 14.10.1630, † 8.6.1714) * Gustáv Adolf (* 14.1.1632, † 1641) Zo všetkých detí sa najviac preslávila práve najmladšia dcéra Žofia. Významne, i keď nepriamo, zasiahla do anglickej histórie. Vydala sa za [[Ernest August Brunswicko-Lüneburgský\|Ernesta Augusta Brunswicko-Lüneburgského]], neskoršieho hannoverského kurfirsta, a stala sa matkou neskoršieho kráľa [[Juraj I. (Anglicko)\|Juraja I.]], ktorý nastúpil na trón v roku 1714 ako prvý kráľ novej, dodnes panujúcej [[Hannoverská dynastia\|hannoverskej dynastie]]. Alžbeta sa po mnohých rokoch, počas ktorých žila mimo vlasti, vrátila do Anglicka až v roku 1660. Nový kráľ [[Karol II. (Anglicko)\|Karol II.]] jej na príhovor vplyvných známych povolil návrat do Londýna. Tu prežila zbytok života až do smrti vo februári 1662. Po smrti bola pochovaná v kaplnke Henricha VII. vo [[Westminsterské opátstvo\|Westminsterskom opátstve]], tradičnom pohrebisku jej predkov. == Rodokmeň Alžbety Stuartovej == ~~== Genealógia ==~~ {\| class="wikitable" \|+''' Rodokmeň Alžbety Stuarovej do tretieho pokolenia''' ~~\|+''' Tri generácia Alžbetinych predkov'''~~ \|- \|- \| rowspan="8" align="center"\| '''Alžbeta Stuartová''' \| rowspan="4" align="center"\| '''Otec:'''<br />[[Jakub I. (Anglicko)\|Jakub I. ~~Stuart~~]] \| rowspan="2" align="center"\| '''Starý otec:'''<br />[[Henry Stuart\|Lord Henry Stuart, vojvoda z Albany]] \| align="center"\| '''Prastarý otec:'''<br />[[Matthew Stewart]], earl z Lennoxu Řádek 19 ⟶ 76: \|- \| rowspan="2" align="center"\| '''Stará matka:'''<br />[[Mária I. (Škótsko)\|Mária Stuartová]] \| align="center"\| '''Prastarý otec:'''<br />[[Jakub V. (Škótsko)\|Jakub IV. ~~Stuart~~]] \|- \| align="center"\| '''Prastará matka:'''<br />[[Mária de Guise]] Řádek 35 ⟶ 92: \|} == Iné projekty ==▼ {{projekt\|commons=Category:Elizabeth Stuart, Queen of Bohemia}}▼ == Zdroj == kol. autorov, ''Ženy a milenky českých králů'', Akropolis, Praha, 1994 ▲== Iné projekty == ▲{{projekt\|commons=Category:Elizabeth Stuart, Queen of Bohemia}} [[Kategória:Narodenia v 1596]] [[Kategória:Úmrtia v 1662]] [[Kategória:Stuartovci]] [[Kategória:Kráľovské manželky]] [[bs:Elizabeta Stuart]]

Alžbeta Stuartová: Rozdiel medzi revíziami