Kalotypia: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 353 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
úpr
d (úpr)
[[Obrázok:Talbot - The Footman.jpg|right|thumb|William Henry Fox Talbot: Komorník, 1840 (najstaršia snímka ľudskej postavy na papieri)]]
'''Kalotypia''' alebo '''talbotypia''' je [[fotografický proces|fotografická technika]], ktorú objavil [[Spojené kráľovstvo|britský]] vynálezca [[William Henry Fox Talbot|William Fox Talbot]]. Termín kalotypia pochádza z gréckeho základu κάλο - 'dobrý' a τύπος - 'zážitekzážitok'. Talbot si dal postup patentovať 8.&nbsp;februára [[1841]]<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Hlaváč
| meno = Ĺudovít
| miesto = Martin
| rok = 1987
| isbn =
| kapitola =
| strany = 34
| jazyk =
}}
</ref> a popísal ho v správe vydanej 10. júna toho istého roku.<ref>{{Citácia knihy
| miesto = Praha
| rok = 1985
| isbn =
| kapitola =
| strany = 17
| jazyk =
}}
</ref> Použitie svojej metódy reguloval prísnymi pravidlami, čo zabránilo jej väčšiemu rozšíreniu.<ref>Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22</ref>
| jazyk =
}}
</ref> Talbot v roku [[1835]] vynašiel najskôr metódu nazvanú ''„Photogenic Drawing“'' (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z herbára a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku 1839 metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliacíkresliaci papier sa natrel roztokom dusičnanu strieborného, osušil sa, namočil do jodidu draselného a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a kyselinou galovou. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Scheufler
| meno = Pavel
</ref>
 
V roku 1851 [[Gustave Le Gray]] vylepšil kalotypiu [[vosk]]ovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane stiebornomstriebornom a kyseline octovej. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Scheufler
| meno = Pavel
| odkaz na autora =
| titul = Historické fotografické techniky
| vydavateľ =
| miesto =
| rok = 1993
| isbn = 80-7068-075-X
| kapitola =
| strany =
| jazyk = český
}}
| priezvisko = Scheufler
| meno = Pavel
| odkaz na autora =
| titul = Historické fotografické techniky
| vydavateľ = Artama Praha
| miesto =
| rok = 1993
| isbn = 80-7068-075-X
| kapitola =
| strany = 18
| jazyk =
| priezvisko = Hlaváč
| meno = Ĺudovít
| odkaz na autora =
| titul = Dejiny fotografie
| vydavateľ = Osveta
| miesto = Martin
| rok = 1987
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
 
| miesto = Praha
| rok = 1985
| isbn =
| kapitola =
| strany =
| jazyk =
}}
 
3 670

úprav