Svätopluk I. (Veľká Morava): Rozdiel medzi revíziami

Svätopluk bol synovcom kniežaťa [[Rastislav (knieža)|Rastislava]], ktorý pochádzal niekde z oblasti dnešného Slovenska. Koncom 50-tych rokov [[9. storočia]] sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku [[867]], po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, Rastislav dal Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy), Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Fuldské anály napríklad spomínajú Nitrianske kniežatstvo ako „krajinu Svätopluka“ a odlišujú ho od Rastislavovej (vlastnej) Moravy. Podobne pápež adresoval v roku [[869]] list Gloria in excelsis „Rastislavovi, Svätoplukovi a Koceľovi“ (ich kniežatsvá – Moravské, Nitrianske a [[Blatenské kniežatstvo|Panónske]] – tvorili Metodovu arcidiecézu). Aj posolstvo k Michalovi III. z roku [[862]], z ktorého potom vzišla misia Cyrila a Metoda, vyslali Rastislav a Svätopluk explicitne spolu.