Bitka pri Cušime: Rozdiel medzi revíziami

doplnok
d (robot Pridal: et:Tsushima lahing)
(doplnok)
|protivník1= [[Image:Naval Ensign of Russia.svg|22px]] [[Ruské impérium]]
|protivník2= {{minivlajka|Japonsko}} [[Japonsko]]
|velitel1=[[Image:Naval Ensign of Russia.svg|22px]] [[Nikolaj Ivanovič Nebogatov|Nikolaj Nebogatov]]<br />[[Image:Naval Ensign of Russia.svg|22px]] [[Zinovij Petrovič Rožestvenskij|Zinovij Rožestvenskij]]
|velitel2={{minivlajka|Japonsko}} [[HeiharoHeihačiró TogoTógó]]
|sila1=11 [[bojová loď|bojových lodí]]<br />8 [[krížnik|krížnikov]]<br />9 [[torpédoborec|torpédoborcov]]
|sila2= 4 [[bojová loď|bojové lode]]<br />27 [[krížnik|krížnikov]]
}}
 
'''Bitka pri Cušime''' je názov námorného stretnutia, ktoré prebehlo v dňoch [[27. máj|27. mája]]a až [[28. máj|28. mája]]a [[1905]] v Kórejskom prielive a v podstatnej miere rozhodlo o výsledku [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]]. Japonské loďstvo admirála [[Heihačiró Togo|Heihačira Toga]] v ňom rozdrvilo ruskú 2. tichomorskú eskadru pod vedením viceadmirála [[Zinovij Petrovič Rožestvenskij|Rožestvenského]].
 
== Predohra ==
8. februára 1904 napadlo japonské loďstvo bez varovania [[Lü-šun-kchou|Port Artur]]. Ťažko poškodili 3 [[bojová loď|bojové lode]] a potopili 1 [[krížnik]]. V tej istej dobe napadli a potopili v neutrálnom medzinárodnom prístave [[Čemulpch]]o v Kórey krížnik [[Varjag (krížnik)|Varjag]]. Následne bol prístav obkľúčený pozemným vojskom aj japonským námorníctvom. Začalo sa [[Obliehanie prístavu Port Arthur|obliehanie Port Athuru]]. 10. septembra 1904, sa ruské loďstvo pokúsilo prebiť z prístavu ([[bitka v Žltom mori]]), ale pri útoku bol zasiahnutý veliteľský mostík vlajkovej lode [[Casarevič]] a veliteľ ruskej tichomorskej flotily kontraadmirál [[Vilhelm Karlovič Vitgeft|Vitgeft]] pri tom zahynul s celým svojim štábom. Dezorganizovaná flotila sa následne vrátila do prístavu [[Port Athur]] a stratila tak príložitosť prebiť sa do [[Vladivostok]]u.
[[Súbor:Battle of Japan Sea (Route of Baltic Fleet) NT.PNG|náhľad|vľavo|Trasa ruskej baltickej flotily.]]
Veliteľstvo ruského námorníctva v [[Petrohrad]]e sa rozhodlo vyslať na pomoc lode baltskej flotily, čo bolo veľmi optimistické riešenie, pretože tie museli preplávať takmer na druhú stranu Zemegule. V polovici októbra 1904 flotila vyplávala z Petrohradu, aby došla na pomoc obliehanej posádke prístavu. Velil jej admirál [[Zinovij Petrovič Rožestvenskij|Z.P. Rožestvenskij]]. Viaceré zdroje označujú túto akciu za veľmi ojedinelú námornú operáciu, keďže nikdy v histórii sa o tak dlhú, zložitú a nebezpečnú plavbu nepokúsilo loďstvo zložené z tak výrazne rôznorodých kategórií plavidiel. Taliansky námorný pridelenec sledujúci odchod flotily z Petrohradu vtedy poznamenal: „''Ak Roždestvenskij dopláva aspoň do polovice cesty, môžeme jeho meno vytesať na pamätnú tabuľu, hneď vedľa Nelsona.''“<ref>Hubáček, M.: Pacifik v Plamenech. Panorama, Praha, 1990, s. 23</ref>
 
Ruská 2. tichomorská flotila oboplávala Afriku a doplávala do japonských vôd v máji 1905. Medzitým prístav Port Arthur padol do rúk Japoncov. Cár Mikuláš II. počas plavby flotily podnikol niekoľko nezmyselných krokov, napríklad jej poslal na pomoc niekoľko zastaralých lodí, na ktoré musela flotila čakať pri pobreží Vietnamu. Rovnako vyžadoval aby flotila plávala až do Vladivostoku, čo bolo zbytočne nebezpečné. Roždestvenskij sa všemožne snažil zvýšiť bojaschopnosť flotily a počas plavby sa pokúšal o výcvik posádok.
 
== Bitka ==
27. mája 1905 priplávala táto flotila, ktorá po dlhej ceste vyžadovala generálne opravy a odpočinok pre posádky do [[Cušimský prieliv|Cušimského prielivu]] medzi ostrovmi [[Cušima]] a [[Kjúšú]]. Tam ich čakala pripravená japonská flotila pod vedením admirála [[Heihačiró Tógó|Heihačira Tógó]]. Japonci ruskú flotilu očakávali a zaútočili na ňu. Roždestvenskij sa pokúsil rozvinúť svoje najsilnejšie 4 bojové lode do línie, ale ich posádkam sa nepodarilo udržať formáciu a tak plávali v dvoch paralelných radoch.
 
Okolo 2. hodiny preťal Tógó vo východozápadnom smere trasu Rožestvenského eskadry a uskutočnil obrat o sto osemdesiat stupňov (tzv. položenie priečky na T). Tento manéver však bol pomerne nebezpečný, keďže čelné lode japonskej formácie sa vystavili veľkému nebezpečenstvu. Japonci však rýchlo spustili mohutnú paľbu na ruské lode rýchlo ich presnými zásahmi vyraďovali z boja. Bola zničená bojová loď Osljabja aj Roždestvenského vlajková loď Suvorov. Potopili tiež bojové lode Borodino a Alexander III, z oboch prežil iba jediný námorník. Japonci pri tomto boji neprišli o žiadnu z lodí, i keď ich vlajková loď Mikona bola silne poškodená.
 
Po zranenom Roždestvenskom prebral velenie zvyšku ruských lodí kontraadmirál [[Nikolaj Ivanovič Nebogatov]]. Ten v noci čelil útokom japonských torpédoviek, ktoré potopili ďalšie ruské lode. V noci sa väčšia časť ruských krížnikov pod vedením admirála [[Oskar Adolfovič Enkvist|Enkvista]] oddelila a ustúpila. Nebogatovovi zostali ráno iba 2 bojové lode, 2 obrnené pobrežné lode a jeden krížnik. Bojová loď Oriol, bola pri tom ťažko poškodená a sotva sa držala na hladine. Týmito silami už proti japonskej flotile nemal žiadnu šancu, ďalší boj by iba znamenal zbytočnú smrť dvoch tisíc námorníkov a preto sa Japoncom vzdal spolu s loďami Oriol, Nikolaj I., Admirál Seňavin a generál-admirál Apraksin.
 
== Dohra ==
Niektoré lode sa naďalej pokúšali prebojovať do Vladivostoku, z celej eskadry sa to však podarilo iba jednému krížniku (Almaz) a dvom torpédovkám. Enkvistove lode, medzi ktorými bol i neskôr známy krížnik [[Aurora (krížnik)|Aurora]], boli neskôr internované Japoncami v Manile na Filipínach.
 
Bitka definitívne potvrdila víťazstvo Japonska vo [[Rusko-japonská vojna|vojne]] a prinútila ruského cára jednať o mieri. Vnútorné i vonkajšie oslabenie krajiny využila opozícia, v krajine sa začala [[ruská revolúcia 1905|revolúcia]].
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
42 401

úprav