Kalotypia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 95 bajtov ,  pred 11 rokmi
d
wikilinky, preklepy
d (wikilinky, preklepy)
| jazyk =
}}
</ref> Talbot v roku [[1835]] vynašiel najskôr metódu nazvanú ''„Photogenic Drawing“'' (fotogenické kresby). Na papier kládol kvetiny, časti rastlín z herbára[[herbár]]a a iné ploché predmety. Negatívny obraz svojich tieňokresieb mohol uskutočniť okopírovaním na obraz pozitívny. V roku [[1839]] metódu fotogenickej kresby vylepšil. Bežný kresliaci papier sa natrel roztokom [[dusičnan strieborný|dusičnanu strieborného]], osušil sa, namočil do [[jodid draselný|jodidu draselného]] a bol opäť usušený. Tesne pred upotrebením sa papier scitlivil roztokom dusičnanu a [[kyselina galová|kyselinou galovou]]. Potom sa papier vyvolával pri svetle sviečky. Pozitív sa získal kopírovaním, pri čom rôzna dĺžka mala vplyv na farebný tón pozitívu od karmínovej a purpurovej po hnedočiernu.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Scheufler
| meno = Pavel
</ref>
 
V roku 1851 [[Gustave Le Gray]] vylepšil kalotypiu [[vosk]]ovaním. Papier nechal nasiaknuť horúcim voskom, aby ho izoloval zvýšil trvanlivosť preparátu. Po jódovaní a usušení sa ešte papier scitlivil v dusičnane striebornom a [[kyselina octová|kyseline octovej]]. Pri uchovaní v tme a chlade si papier svoju citlivosť udržal minimálne 2 týždne, uľahčilo to tak fotografovanie na cestách.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Scheufler
| meno = Pavel
 
== Výhody a nevýhody ==
Jej výhody spočívali v snímaní na papier, výrobu pozitívu z negatívu a neobmedzené kopírovanie.<ref>Malá encyklopedie fotografie, Willfried Baatz, Computer Press, Brno, 2004 str. 22.</ref> Problémom bola nepravidelná štruktúra papieirovýchpapierových vláken, ktoré sa prenášali aj na fotografie.
__NOTOC__
== Literatúra ==