Repík lekársky: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Otm (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Vasekx (diskusia | príspevky)
Odmazání Dodoniho Copyvia z Veľká kniha liečivých rastlín
Riadok 3:
'''Repík lekársky''' ({{lat|Agrimonia eupatoria}}) je [[rastliny|rastlina]] z čeľade [[ružovité]].
 
<br>Odporúča sa pestovať na južných slnečných svahoch, pričom mu neškodí ani polotieň. Obľubuje ľahšiu až strednú, hlinito-piesočnatú [[pôda|pôdu]], môže byť aj čiastočne kamenistá. Repík neznáša zaburinenú pôdu, preto sa vyberá taká predplodina ([[strukoviny]], okopaniny), ktorá zanecháva pôdu čistú. Nakoľko zostáva v pôde na jednom mieste aj niekoľko rokov, odporúča sa bohaté hnojenie dobre preležaným maštaľným hnojom.
Repík lekársky je trváca [[bylina]] s krátkym [[podzemok|podzemkom]], s ružicou prízemných, perovito zložených [[list (botanika)|listov]] a rovnou stonkou. [[Stonka]] je obrastená striedavo sediacimi listami a zakončená riedkym [[klas]]om žltých [[kvet]]ov. [[plod (rastlina)|Plod]] je [[nažka]]. Obklopená je čiaškou s hákovitými výrastkami.
 
Repík lekársky hojne rastie na rozsiahlom veľkom areáli v [[Európa|Európe]] a vyskytuje sa na suchších [[lúka]]ch, [[pasienok|pasienkoch]], svahoch a rúbaniskách. Už v minulosti sa ním liečili [[katar (lekárstvo)|katary]] a kožné ochorenia, používal sa proti krvácaniu každého druhu a dokonca aj proti [[tuberkulóza|tuberkulóze]].<br>
<br>Odporúča sa pestovať na južných slnečných svahoch, pričom mu neškodí ani polotieň. Obľubuje ľahšiu až strednú, hlinito-piesočnatú [[pôda|pôdu]], môže byť aj čiastočne kamenistá. Repík neznáša zaburinenú pôdu, preto sa vyberá taká predplodina ([[strukoviny]], okopaniny), ktorá zanecháva pôdu čistú. Nakoľko zostáva v pôde na jednom mieste aj niekoľko rokov, odporúča sa bohaté hnojenie dobre preležaným maštaľným hnojom.
== História ==
''Agrimonia eupatoria'' => agros = pole, mone = bydlisko, argemone = mak, druhové meno => patrí kráľovi z Pontu Mitridatovi Eupatorovi (vládol 123 - 64 pred n.l.), údajne použil túto rastlinu prvý raz pri liečení pečeňových chorôb. Plinius a Dioskorides repík označovali ako eupatorion. Zasvätili ho [[Pallas Aténa|Pallas Athene]]. Repík je známi viac ako 2 000 rokov.