Marginálny úžitok: Rozdiel medzi revíziami

'''Marginálny úžitok''' (iné názvy: '''hraničný úžitok, medzný úžitok, dodatočný úžitok, "extra" úžitok; hraničná užitočnost, medzná užitočnosť, dodatočná užitočnosť, "extra" užitočnosť'''; kalky z angl. ''marginal utility'' - marginálna utilita resp. nem. ''Grenznutzen'' - hraničný úžitok) je prvá [[derivácia]] [[úžitok|úžitku]] daného statku či služby podľa premennej množstvo tohto statku či služby (a to pre dané množstvo tohto statku či službu). Inými slovami: najmenší ešte žiadúci [[úžitok]], ktorý poskytuje určitý [[statok]] svojmu vlastníkovi alebo užívateľovi, závislý od množstva zásoby daných statkov, ktoré sú mu k dispozícii. Čím viac statkov hospodáriaci subjekt má (za predpokladu, že kvantita ostatných, ktoré má, ostáva rovnaká), tým menej sa mu žiada mať ďalšie ich množstvo; čím zriedkavejší je spotrebný predmet, tým vyššie je jeho hodnota oceňovaná, a naopak. Pojem hraničnej užitočnosti je ústrednou kategóriou marginalistickej analýzy. [[Hodnota tovaru]] tu vystupuje ako úžitok subjektivne ocenený z hľadiska individuálnej potreby spotrebiteľa a nezávislý od [[čas]]u. [[Mzda]] je výsledkom hraničnej produktivity práce, [[zisk]] je spravodlivou odmenou za hraničnú produktivitu kapitálu. Pojem hraničnej užitočnosti zaviedol [[Friedrich von Wieser]] ale ako prvý ho opísal [[Daniel Bernoulli]].