Arkádia (historické územie): Rozdiel medzi revíziami

▲Arkádiu obývali spočiatku kmene [[Pelasgovia|Pelasgov]]. Pravdepodobne okolo roku 3000. pred Kr. sa tu usadzujú [[Gréci|grécke]] kmene [[Achájci|Achájcov]], ktorí neskôr vytvorili vyspelú mykénsku kultúru. Achájci si však nepodrobili celú neprístupnú oblasť Arkádie a preto sa tu na rozdiel od ostatných častí Peloponézu Pelasgovia udržali. V polovivi 2. tisícročia pred Kr. sa mykénska civilizácia zrútila a do Grécka začínajú prenikať ďalšie grécke kmene. Na Peloponéz prišiel bojovný grécky kmeň [[Dóri|Dórov]]. Dóri rozvrátili kultúru Achajcov a usadili sa skoro na celom Peloponéze, jedine Arkádia a časť [[Achája|Acháje]] ostali uchránené. Do hornatej Arkádie sa prišlo uchýliť veľké množstvo Achajcov z rôznych končín Peloponézu a pomiešali sa s Pelasgami, ktorých tak definitívne hellenizovali. Achajský pôvod si Arkádčania udržali po celú dobu staroveku, rozprávali aj achajským dialektom gréčtiny. V klasickej antike tu vznikli mestá ako Megalopolis, Orchomenos, Tegea či Theutis. Boli to však iba malé mestá a Arkádia si udržala povesť dedinského prostredia. Známi boli arkádski pastieri, ktorí žili jednoduchý a priam až filozofický život. Vďaka pokojnému a kľudnému životu Arkádie sa stalo pojem Arkádia synonimum pokoja. Tak to spomenul aj rímsky spisovateľ [[Vergílius]]. Obyvatelia vyznávali kult boha [[Pan]]a, ktorý žil práve v lesoch Arkádie. Tu žili aj nymfi, ktoré spomínaný boh Pan naháňal a zvádzal. Narodil sa tu aj boh [[Hermes]], posol bohov a syn [[Zeus|Dia]]. V 1. stor. sa Arkádia dostáva do [[Staroveký Rím|Rímskeho impéria]]. Miestny dialekt bol postupne vytlačený zjednocujúcim [[Gréčtina|gréckym jazykom]] koiné. Do Arkádie postupne začína prenikať kresťanstvo, no to vďaka izolácií nikdy úplne nevytlačilo pohanské kulty.

▲Od roku 395 je Grécko súčasťou Byzantskej ríše. Definitívne pokresťančenie oblasti prišlo až v 9. stor., nakoľko určitá časť obyvateľstva stále vyznávala kult boha Pana. V 6 stor. sa na Peloponéz a aj do Arkádie dostávajú [[Slovania]], ktorí zaplavili celý Balkán a časť Grécka. Mnohí obyvatelia Arkádie sa utiahli do neprístupných hôr, iní so Slovanmi splynuli. Proti Slovanom boli podniknuté viaceré vojenské akcie. Slovanov postupne z Grécka odvádzal generál Staurakios, výpravy organizoval aj cisár Justinián II. a cisárovná Irena. Peloponézski Slovania však boli definitívne podrobení až v 9 stor. po ich porážke pri meste [[Patra]] na Peloponéze. Potom bola väčšina Slovanov z Peloponézu odvedená byzantskou vládou. Aj do Arkádie potom prišli grécke rodiny, hlavne z Itálie a Sicílie na posilnenie miestneho obyvateľska, zdecimovaného po odchode Slovanov. Arkádčania sa potom opäť mohli vrátiť z horských oblastí späť na roviny. Na východe Arkádie, v jej prímorskej oblasti sa usadili niektorí Gréci z [[Lakónia|Lakónie]] a Sparty, ktorý sem prišli počas Slovanskej okupácie. Dodnes si tu uchovali svoju kultúru a dialekt, vychádzajúci z dórštiny. Starogrécky kult boha Pana definitívne upadol až po znovuovládnutí Peloponézu Byzanciou v 9 stor. Od 13. stor. tu vládnu európske mocnosti, v 15 stor. sa tu definitívne presadila turecká moc.

▲Behom turkokratie niektorí obyvatelia Arkádie prestúpili na islam a poturčili sa. Preto malo mesto Tripolitsa silnú tureckú komunitu. Silný vplyv ortodoxnej cirkvy pomáhal obyvateľstvu udržať si grécku identitu a vzdorovať tureckej moci. Obyvatelia sa schovávali do hôr, kde žili jednoduchým pastierskym životom. V 19. stor. bola Arkádia centrom Gréckej vojny za nezávislosť. Generál [[Theodoros Kolokotronis]] dobyl mesto Tripolitsa a grécki rebeli vyvraždili väčšinu moslimov v meste. Ostatní neskôr utiekli.

▲Arkádia sa stala súčasťou Grécka a do 20 stor. sa začína jej postupné kultivovanie, ako napríklad výstavba ciest, či prezentácia európskych oblečení obyvateľom. Behom tohto storočia sa väčšina Arkádčanov odsťahovala do veľkých miest, predovšetkým do [[Atény|Atén]] a preto tu dnes žije iba okolo 100 000 ľudí. Najznámejšie mestá sú tu Tripoli (Tripolitsa), Megaloupoli, Astros, Vytina, Gortyna, Paloumba, Stemnitsa, Leonidio či [[Dimitsana]].

▲Kultúra modernej Arkádie sa od staroveku príliš nezmenila. Obyvatelia žijú stále jednoduchým vidieckym životom. Akrádčania si uchovali mnohé staroveké tradície. Radi sa zabávajú a tancujú, tak ako aj v staroveku miestnu kultúru prezentoval tancujúci boh Pan. Práve Arkádia je známa svojim bohatým folklórom. Pochádzajú odtiaľto mnohé ľudové piesne. Obľúbený hudobný nástroj je klarina (klarinet), na ktorý sa hrajú orientálne melódie. Tancuje sa tu tanec Tsakonikos, Tsamiko a Syrtos. Aj dnes tu môžeme vidieť silné pohanské prežitky v miestnej kultúre. To vidíme hlavne počas miestnych slávností, ako aj počas veľkonočných slávností. Práve Tripolitsa je známa veľkonočnými slávnosťami. Arkádčania, tak ako aj iní južní Gréci uctievajú strom Platan, známa je miestna ľudová pieseň ''Ore, stis Arkadias to platano (Platan v Arkádií)''.