Versaillská zmluva (1919): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
aoooy |
d Verzia používateľa 87.197.47.49 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bronto |
||
Riadok 1:
[[Súbor:WilsonVersailles.jpg|thumb|200px|right|Woodrow Wilson s Americkou mierovou komisiou.]]
'''Versaillská mierová zmluva''' bola mierová zmluva uzatvorená vo [[Versailles]] [[28. jún]]a [[1919]] a vstúpivšia do platnosti [[10. január]]a [[1920]]. Bola výsledkom šesťmesačného rokovania
na [[Parížska mierová konferencia|Parížskej mierovej konferencii]], ktorá oficiálne ukončila [[Prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]] medzi [[Ústredné veľmoci|Ústrednými veľmocami]] a štátmi [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]].
Rokovanie na Versaillskej zmluve bolo pokračovaním prímeria, ktoré sa uzavrelo v Compiègnskom lese. Zmluva požadovala, aby [[Nemecko]] prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], a aby zaplatilo značné vojnové reparácie štátom Dohody ([[Nemecko]] muselo splácať 132 miliárd [[Nemecká marka|mariek]]). Ďalej [[Nemecko]] stratilo časť svojho územia a všetky svoje kolónie v [[Afrika|Afrike]]. Nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 mužov. Zmluva ďalej definovala povojnové hranice európskych štátov.
Zmluva bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] a ratifikovaná [[Spoločnosť národov|Spoločnosťou národov]] [[10. január]]a [[1920]]. V Nemecku zmluva spôsobila šok, ktorý následne nepriamo prispel ku kolapsu [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]] a následne k prevzatiu moci [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]] .
== Podmienky zmluvy ==
[[Súbor:Reichsgruendung2.jpg|thumb|right|Vyhlásenie Nemeckého cisárstva v Zrkadlovej sále (''Salle des Glaces'') v [[Zámok Versailles|Zámku Versailles]].]]
Zmluva ustanovila vznik [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]], hlavný cieľ amerického prezidenta [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]]. Spoločnosť národov mala slúžiť ako arbitrážny sudca medzi národmi a predísť tak vzniku vojen.
Podmienky zmluvy zahŕňali stratu nemeckých kolónií a stratu nemeckého územia:
* [[Alsasko-Lotrinsko]] (po francúzsky:''Alsace-Lorraine'', po nemecky ''Elsass-Lothringen '' ) bolo odovzdané [[Francúzsko|Francúzsku]] (rozloha 14 522 km², počet obyvateľov 1 815 000 v roku 1905). [[Alsasko-Lotrinsko]] bolo predtým francúzske územie od začiatku [[18. storočie|18. storočia]] do roku [[1871]].
* [[Severné Šlezvicko]] (po dánsky: ''Nordslesvig'', po nemecky: ''Nordschleswig'') bolo po [[šlesvický plebiscit|šlesvickom plebiscite]] odovzdané [[Dánsko|Dánsku]] (3 228 km² alebo 3 938km²).
* po [[Veľké poľské povstanie|Veľkom poľskom povstaní]] pripadla [[Poľsko|Poľsku]] väčšina územia provincie [[Poznaňsko|Poznaňska]] (po poľsky: ''prowincja Poznańska ''; po nemecky ''Provinz Posen''). Ďalej Poľsku pripadla väčšina [[Západné Prusko|Západného Pruska]]. Týmto [[Poľsko]] získalo 53 800 km² a 4 224 000 obyvateľov (1931), vrátane 510 km² a 26 000 obyvateľov z [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]].
*Východná časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]] po plebiscite pripadla Poľsku (rozloha 3 214 km² počet obyvateľov 965 000).
*[[Hlučínsko]] (oblasť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]) pripadla [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] (316 alebo 333 km² a 49 000 obyvateľov).
* nemecké mestá [[Eupen]] a [[Malmedy]] pripadli [[Belgicko|Belgicku]].
* mesto [[Działdowo]] (železničná stanica na trase [[Varšava]]-[[Gdaňsk]]) vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] pripadlo Poľsku (plocha 492 km²).
* severná časť [[Východné Prusko|Východného Pruska]] ([[Klajpeda (územie)|Klajpeda s okolím]]) bola daná pod kontrolu [[Francúzsko|Francúzska]]. Neskôr sa táto oblasť stala súčasťou [[Litva|Litvy]].
* plebiscit vo východnej časti Západného Pruska a v južnej časti [[Východné Prusko|Východného Pruska]] ([[Varmia]] a [[Mazursko]]); niekoľko dedín pripadlo Poľsku .
* oblasť [[Sársko|Sárska]] bola daná pod kontrolu [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]] na 15 rokov, potom bol plebiscit medzi [[Francúzsko]]m a [[Nemecko]]m.
* mesto [[Gdaňsk]] (po nemecky ''Danzig'') v [[Poľsko|Poľsku]] spolu s deltou rieky [[Visla]] boli ustanovené ako slobodné mesto Gdaňsk (''Freie Stadt Danzig'') pod dohľadom Spoločnosti národov a čiastočne pod dohľadom poľskej vlády (rozloha 1 893 km², počet obyvateľov 408 000 v roku 1929).
Článok 156 zmluvy previedol nemecké koncesie v čínskej provincii [[Šan-tung]] na [[Japonsko]], a nenavrátil suverenitu [[Čína|Číne]]. Znechutenie Číňanov nad týmto ustanovením viedlo k demonštráciám a k ''Hnutiu 4. mája'' (anglicky: ''May Fourth Movement''). To nakoniec viedlo k tomu, že [[Čína]] nepodpísala Versaillskú zmluvu. Namiesto toho deklarovala koniec vojny s Nemeckom v septembri [[1919]] a podpísala zvláštnu zmluvu s Nemeckom v roku [[1921]] .
Vojenské podmienky Versaillskej zmluvy boli tvrdé a zo strany Francúzska boli motivované nielen strachom, ale aj túžbou po odplate (tzv. [[revanšizmus]]). Počas [[Francúzsko-pruská vojna|Francúzsko-pruskej vojny]] bolo Francúzsko porazené a strata [[Alsasko-Lotrinsko|Alsaska-Lotrinska]] veľmi prispela k tejto túžbe po odplate. Navyše obrovský počet mŕtvych a značné ekonomické škody spôsobené [[Prvá svetová vojna|prvou svetovou vojnou]] spôsobili strach z budúcej nemeckej agresie, a tým aj túžbu po ešte väčšej odplate, čo určovalo značnú časť rokovania s Nemeckom.
Nemecká armáda (po nemecky ''Heer'') bola obmedzená na 100 000 mužov. Nesmela mať [[branná povinnosť|brannú povinnosť]], žiadne [[tank]]y, žiadne ťažké delostrelectvo a žiaden Nemecký generálny štáb (''Großer Generalstab''). Nemecké loďstvo (''Deutsche Marine'') bolo obmedzené na 15 000 mužov, a mohlo mať iba šesť [[Bojová loď|bojových lodí]] (s výtlakom menej ako 10 000 ton), šesť [[krížnik]]ov a dvanásť [[torpédoborec|torpédoborcov]]. [[ponorka|Ponorky]] neboli povolené, rovnako ako letectvo (''[[Luftwaffe]]''). Okrem toho bolo výslovne povedané, že vojaci (mužstvo) nesmú slúžiť po dobu kratšiu ako 12 rokov a dôstojníci po dobu kratšiu ako 25 rokov, a teda aby iba obmedzené množstvo mužov mohlo prechádzať vojenským výcvikom.
Článok 231 zmluvy (klauzula o vojnovej vine) pripisuje Nemecku a iba Nemecku zodpovednosť za straty a utrpenie štátov Dohody v priebehu vojny. Tento článok potom poskytol základ pre vojnové reparácie, ktorých celková suma bola určená komisiou zastupujúcou štáty Dohody. V januári [[1921]] boli reparácie vyčíslené na 269 miliárd mariek, čo väčšina ekonómov považovala za prehnané.
Neskôr v tom istom roku bola čiastka znížená na 132 miliárd mariek, čo stále väčšine nemeckých vyjednávačov pripadalo ako astronomická suma. Ekonomické problémy spôsobené platením reparácií spolu s odporom [[Nemecko|Nemecka]] platiť ich, sa uvádzajú ako jedna z príčin konca [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]] a teda následne k prevzatiu moci [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]] a vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
Spojené štáty americké nikdy nepodpísali Versaillskú zmluvu. Voľby roku [[1918]] vyhrala Republikánska strana, čím získala prevahu v americkom senáte. Následne dvakrát zablokovala ratifikáciu zmluvy (druhý raz [[19. marec|19. marca]] [[1920]]), čiastočne z dôvodov uprednostňovania izolacionizmu (spojeného s neuznávaním Spoločnosti národov), čiastočne pre vysoké reparácie. Spojené štáty americké sa tiež nikdy nepripojili k Spoločnosti národov. Neskôr roku [[1921]] podpísali zvláštnu zmluvu ([[Berlínska zmluva]]) s Nemeckom, ktorá síce potvrdila platenie reparácií a ďalšie ustanovenia Versaillskej zmluvy, ale vynechala všetky pasáže o Spoločnosti národov.
== Nevyhovujúci kompromis medzi víťazmi ==
"Veľká Trojka" pozostávala z premiéra Francúzska [[Georges Clemenceau|Georgese Clemenceau]], premiéra Spojeného kráľovstva [[David Lloyd George|Davida Lloyda George]] a prezidenta Spojených štátov amerických [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]]. Taliansky premiér [[Vittorio Orlando]] bol prítomný ako poradca z Talianska a gróf Makino bol vyslaný [[Japonsko]]m. Počas rokovania bolo ťažké dosiahnuť zhodu. Výsledkom teda bol kompromis.
Francúzsko malo počas vojny veľké straty na životoch (okolo 1,24 miliónov vojakov a 40 000 civilistov). Veľká časť vojny prebiehala na francúzskom území, a Francúzsko teda bolo v ruinách. Preto francúzsky premiér [[Georges Clemenceau]] chcel od Nemecka vojnové reparácie na obnovu vojnou zničenej krajiny. Celkovo 750 000 domov a 23 000 tovární bolo zničených a bolo teda potrebné značné množstvo peňazí na ich rekonštrukciu. Clemenceau sa chcel tiež poistiť proti ďalšiemu možnému útoku Nemecka a požadoval demilitarizáciu Porýnia (po nemecky: ''Rheinland'', okolie rieky [[Rýn]]). Navyše požadoval, aby vojská Dohody kontrolovali more, a teda aby Francúzsko mohlo kontrolovať zámorský obchod Nemecka. Ďalej chcel značné obmedzenie nemeckej armády. Ako súčasť vojnových reparácií požadoval kontrolu nad veľa nemeckými továrňami.
Francúzsko chcelo nie len vážne zdecimovať Nemecko, ale aj zachovať svoje veľké impérium a svoje kolónie. Kým Spojené štáty americké presadzovali v Európe právo národov na samourčenie, Francúzsko a Spojené kráľovstvo si chceli zachovať svoje impériá. Dôsledkom bolo to, že Clemenceau (a takisto veľa Francúzov) chcel také podmienky, aby zlomili Nemecko vojensky, politicky a ekonomicky. Clemenceau bol najradikálnejší z Veľkej trojky, čo mu vynieslo prezývku Tiger.
Požiadavky Spojeného kráľovstva boli o niečo menšie ako požiadavky Francúzska, lebo Spojené kráľovstvo nebolo napadnuté a nebojovalo sa na jeho území. Na druhej strane mnoho britských vojakov zomrelo počas bojov vo Francúzsku, a tak sa Briti chceli pomstiť Nemecku rovnako ako Francúzi. Britský premiér [[David Lloyd George|Lloyd George]] požadoval aj vysoké vojnové reparácie, ale menšie ako Francúzsko. Obával sa, že pokiaľ francúzske podmienky budú splnené, Francúzsko sa stane nesmierne mocným v strednej Európe, čo by viedlo k nerovnováhe síl. Lloyd George sa tiež obával návrhu [[Woodrow Wilson|Woodrowa Wilsona]] na právo národov na sebaurčenie, lebo si spolu s Francúzskom chceli zachovať svoje impériá. Rovnako ako Francúzsko, aj Lloyd George podporoval námornú blokádu Nemecka a možnosť uzatvárať tajné zmluvy. Nakoniec možnosť uzatvárať tajné zmluvy nebola povolená a obmedzenie množstva výzbroje bolo uvalené na všetky štáty. Predpokladalo sa, že to nepriamo obmedzí schopnosť loďstva vytvárať námorné blokády.
Americký prezident [[Woodrow Wilson]] mal veľmi rozdielny pohľad v otázke ako potrestať Nemecko. Už pred koncom vojny vypracoval štrnásť bodov, ktoré neboli tak tvrdé ako požiadavky Francúzska a Spojeného kráľovstva. Aby sa podobná vojna nemohla už opakovať, [[Woodrow Wilson]] chcel vytvoriť Spoločnosť národov. Základná myšlienka bola, že ak slabší národ je napadnutý, ostatní by mu zabezpečili ochranu pred útočníkom. Ďalej Wilson presadzoval právo národov na sebaurčenie (aspoň mimo územia Spojených štátov). To sa nepáčilo Francúzsku a Spojenému kráľovstvu, lebo to ohrozovalo existenciu ich impérií. Wilson pochopiteľne nemal záujem na tom, aby sa zväčšovala veľkosť Francúzska, Británie či Talianska. Na druhej strane požiadavka práva národov na sebaurčenie bola vítaná podpora pre národy túžiace po samostatnosti. Dôsledkom bolo to, že to prispelo k pádu [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] spolu s vyhlásením samostatnosti nových štátov v strednej a východnej Európe ako napr. [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Bulharsko|Bulharska]].
Veľká Trojka od začiatku chcela potrestať Nemecko. Francúzsko chcelo odplatu. Spojené kráľovstvo chcelo relatívne ekonomicky silné Nemecko ako protiváhu francúzskej dominancie v Európe. Spojené štáty chceli rozbiť staré impériá. Výsledkom bol kompromis.
Nemecko nebolo ani zničené, ani uzmierené. Versaillská zmluva ochromila nemeckú ekonomiku v dvadsiatych rokoch (okolo roku [[1920]]) a nechala ju zraniteľnou počas zničujúcej Veľkej hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, čo umožnilo nástup [[Nacizmus|nacizmu]] a následné prevzatie moci [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]].
== Pozri aj ==
* [[Prvá svetová vojna]]
* [[Spoločnosť národov]]
* [[Parížske predmestské zmluvy]]
== Zdroje ==
[[John Maynard Keynes|Keynes J.M.]]: Ekonomické důsledky míru. Centrum pro studium demokracie a kultury. [[Brno]]. [[2004]]. (originál: ''The economic Consequences of the Peace'')
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
[[Kategória:Prvá svetová vojna]]
[[Kategória:Medzinárodné právo]]
[[Kategória:Česko-Slovensko]]
[[af:Verdrag van Versailles]]
[[als:Versailler Vertrag]]
[[an:Tratato de Versailles]]
[[ar:معاهدة فرساي]]
[[arz:معاهدة فيرساى]]
[[bat-smg:Versale sosėtarėms]]
[[bg:Версайски договор]]
[[bn:ভার্সাই চুক্তি]]
[[bs:Versajski mir]]
[[ca:Tractat de Versalles]]
[[cs:Versailleská smlouva]]
[[cy:Cytundeb Versailles]]
[[da:Versailles-freden]]
[[de:Friedensvertrag von Versailles]]
[[el:Συνθήκη των Βερσαλλιών]]
[[en:Treaty of Versailles]]
[[eo:Traktato de Versajlo]]
[[es:Tratado de Versalles (1919)]]
[[et:Versailles' rahu]]
[[eu:Versaillesko Ituna]]
[[fa:معاهده ورسای]]
[[fi:Versailles’n rauha]]
[[fr:Traité de Versailles (1919)]]
[[ga:Conradh Versailles]]
[[gl:Tratado de Versalles]]
[[he:חוזה ורסאי]]
[[hr:Versajski ugovor]]
[[hu:Versailles-i békeszerződés]]
[[id:Perjanjian Versailles]]
[[io:Versailles-kontrakto (1919)]]
[[is:Versalasamningurinn]]
[[it:Trattato di Versailles (1919)]]
[[ja:ヴェルサイユ条約]]
[[ka:ვერსალის საზავო ხელშეკრულება (1919)]]
[[ko:베르사유 조약]]
[[la:Foedus Versaliis sancitum (1919)]]
[[lt:Versalio sutartis]]
[[lv:Versaļas līgums]]
[[ml:വെഴ്സായ് ഉടമ്പടി]]
[[mn:Версалийн гэрээ]]
[[ms:Perjanjian Versailles]]
[[nl:Vrede van Versailles (1919)]]
[[nn:Versaillestraktaten]]
[[no:Versaillestraktaten]]
[[pl:Traktat wersalski]]
[[pt:Tratado de Versalhes (1919)]]
[[ro:Tratatul de la Versailles]]
[[ru:Версальский договор]]
[[sh:Versajski sporazum]]
[[simple:Treaty of Versailles]]
[[sl:Versajski sporazum]]
[[sr:Версајски споразум]]
[[sv:Versaillesfreden]]
[[sw:Mkataba wa Versailles]]
[[ta:வெர்சாய் ஒப்பந்தம்]]
[[th:สนธิสัญญาแวร์ซายส์ (1919)]]
[[tr:Versailles Barış Antlaşması]]
[[uk:Версальський договір 1919]]
[[vi:Hòa ước Versailles]]
[[war:Tratado han Versailles]]
[[yi:אפמאך פון ווערסיי]]
[[zh:凡尔赛条约]]
[[zh-yue:梵爾賽條約]]
|