Bezzáklzové delo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d na wikify
Pescan (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 1:
'''Bezzáklzové delo''' (spravidla [[kanón]]) je taká konštrukcia [[Delostrelectvo|delostreleckej]] [[Hlaveň|hlavňovej]] [[Zbraň|zbrane]], u ktorej sa hlaveň pri výstrele nepohybuje. Hybnosť strely vystrelenej z hlavne je plne vykompenzovaná pohybom (hybnosťou) inej hmoty opačným smerom. Princíp bezzáklzového dela sa hojne využíval predovšetkým pri konštrukcii '''protitankových zbraní''' a pri konštrukcii '''ručných protitankových zbraní''' sa využíva dodnes.
{{wikify}}
'''Bezzáklzové delo''' (spravidla kanón) je taká konštrukcia delostreleckej hlavňovej zbrane, u ktorej sa hlaveň pri výstrele nepohybuje. Hybnosť strely vystrelenej z hlavne je plne vykompenzovaná pohybom (hybnosťou) inej hmoty opačným smerom. Princíp bezzáklzového dela sa hojne využíval predovšetkým pri konštrukcii '''protitankových zbraní''' a pri konštrukcii '''ručných protitankových zbraní''' sa využíva dodnes.
 
Existujú dva základné spôsoby, ako to dosiahnuť.
 
Historicky starší spôsob je princíp nazývaný '''Davisov kanón'''. V hlavni (1), ktorá je na oboch koncoch otvorená, je v strede umiestnená výmetná [[Pušný prach|prachová]] náplň (3), z jednej strany strela (2) a z druhej strany protiváha (protizávažie) (4) s rovnakou hmotnosťou ako strela.
 
[[ObrázokSúbor:BZK2.PNG]]
 
Pri výstrele sa strela a protizávažie s rovnakou hmotnosťou pohybujú rovnakými rýchlosťami a majú rovnakú [[hybnosť]] - hlaveň sa nepohybuje. Takéto riešenie má však veľmi obmedzenú použiteľnosť, pretože za zbraňou vzniká veľmi veľký ohrozený priestor - protizávažie doletí do rovnakej vzdialenosti ako strela. Okrem toho je náboj pre Davisov kanón ťažký - okrem prachovej náplne obsahuje strelu a rovnako ťažkú protiváhu. Zdokonalenie sa zameralo na skrátenie ohrozeného priestoru a zníženie hmotnosti protiváhy. Skrátenie ohrozeného priestoru sa dosiahlo tak, že protiváha je vyrobená z materiálu, ktorý sa ihneď po opustení hlavne rozpadne na drobné a ľahké objekty, ktoré majú veľký [[aerodynamický]] odpor a veľmi rýchlo stratia rýchlosť. Takým materiálom môžu byť napríklad kovové piliny v tenkostennom bakelitovom[[bakelit]]ovom obale, alebo zväzok polyetylénových páskov. Keďže pre vykompenzovanie hybnosti strely je dôležitá hybnosť protiváhy, zníženie hmotnosti protiváhy sa dá dosiahnuť úmerným zvýšením rýchlosti jej pohybu v hlavni. Aby ale strela a protiváha opustili hlaveň súčasne, musí byť hlaveň na strane protiváhy dlhšia ako na strane strely a výmetná náplň už nebude v strede hlavne. Takéto usporiadanie používa mnoho starších ručných protitankových zbraní, napríklad aj známa pancierová päsť - [[Panzerfaust]] - z obdobia [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]].
 
Druhým princípom bezzáklzových diel je kompenzácia hybnosti strely hybnosťou a dynamickým účinkom prúdu spalín vznikajúcich pri horení výmetnej náplne. Zbraň pozostáva z hlavne (1), v ktorej je umiestnená strela (2) spaľovacej komory (3) a záveru s tryskou (5). Výmetná náplň je umiestnená v dierkovanej nábojnici (4). Existujú dva princípy konštrukcie - '''bezzáklzová zbraň rovnotlaká''' ('''A'''), ktorá má v hlavni a v spaľovacej komore rovnaký tlak a '''bezzáklzová zbraň rôznotlaká''' ('''B'''), ktorá má medzi hlavňou a spaľovacou komorou vloženú prepážku s otvorom ('''6''') a preto má v hlavni nižší tlak ako v spaľovacej komore.
[[ObrázokSúbor:BZK.png]]
 
Časť plynov[[plyn]]ov vznikajúcich pri horení prachovej náplne pôsobí na dno strely a urýchľuje ju v hlavni, väčšia časť plynov ale uniká zo spaľovacej komory smerom dozadu a expanziou v tryske je ešte je urýchlená a tým sa zvyšuje ich reakčný účinok. Rýchlosť a priebeh horenia výmetnej náplne musí byť vyriešený tak, aby počas celého výstrelu bola zmena hybnosti hlavne zbrane nulová.
 
Konštrukcia rovnotlakej bezzáklzovej zbrane je jednoduchšia a uplatnila sa i v konštrukcii bezzáklzových protitankových kanónov rôznych typov.
Řádek 20 ⟶ 19:
Konštrukcia rôznotlakej bezzáklzovej zbrane umožňuje výrazne znížiť tlak v hlavni oproti tlaku v spaľovacej komore. Preto môže byť hlaveň menej pevná a môže byť vyrobená aj z ľahkých nekovových materiálov. Problémom je ale vyhotovenie prepážky s malým otvorom medzi spaľovacou komorou a hlavňou, čo značne sťažuje konštrukciu vhodného náboja. Princíp rôznotlakej bezzáklzovej zbrane sa však úspešne uplatňuje pri konštrukcii jednorázových ručných protitankových zbraní, ktoré sú plnené len vo výrobnom závode a preto u nich odpadá problém s konštrukciou náboja.
 
Všetky princípy bezzáklzových diel majú oproti klasickým delám výraznú výhodu v veľmi nízkej hmotnosti - odpadá celý brzdovratný systém, konštrukcia lafety nemusí prenášať mohutné záklzové sily a tak môže byť bezzáklzové delo často desať i viac násobne ľahšie. Nevýhodou je menší balistický výkon - bezzáklzové dela majú relatívne nízke počiatočné rýchlosti striel a veľmi výraznéívýrazné demaskujúce príznaky streľby.
Tretím princípom bezzáklzovej zbrane (ktorý však už nepatrí k delám) je použitie [[Raketa|raketovej]] strely - do hlavne, presnejšie do vodiacej trubky je vložená strela s vlastným [[Raketový motor|raketovým motorom]]. Aj tento princíp sa pri konštrukcii ručných protitankových zbraní používa dodnejdodnes. K najstarším príkladom použitia patrí americká ručná raketová protitanková zbraň [[Bazooka]], k novším napríklad americká protitanková zbraň M-72 LAW, k najnovším ruská protitanková zbraň RPG-27.
 
[[Kategória:Zbrane]]