Verzia z 21:28, 1. november 2009 upraviť TXiKiBoT (diskusia \| príspevky) Boti 255 140 editací d robot Pridal: bs:Alge ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:33, 2. november 2009 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 666 editací d gramatika, wikilinky, kategórie Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Riasy''' (lat. Algae) sú: * [[eukaryot]]ické vodné organizmy, ktoré sú vačšinou [[autotrofia\|autotrofné]] (fotosyntetizujúce). Ich spoločnou charakteristikou je, že ich predkovia vznikli spojením ([[endosymbióza\|endosymbiózou]]) [[heterotrofia\|heterotrofnej]] eukaryotickej bunky so [[sinice\|sinicou]], čím vznikli ich chloroplasty. Tradične sa za riasy považujú aj samotné sinice, ide však o [[prokaryot]]ické organizmy, ktoré sa dnes zaraďujú medzi [[baktéria\|baktérie]] (a novšie sa označujú aj názvom ''cyanobaktérie''). Riasy netvoria jeden [[taxón]], ale patria do rôznych taxonomických kategórií. == Stavba tela rias == Telo rias označujeme pojmom [[stielka]]. Riasy môžu byť [[jednobunkový organizmus\|jednobunkové]] aj [[mnohobunkový organizmus\|mnohobunkové]]. Jednobunkové riasy často plávajú vo voľnom ~~oceáne~~[[oceán]]e a tvoria dôležitú zložku [[planktón]]u, ktorý je základnou potravou pre mnohé morské organizmy. Najväčšie riasy môžu byť až desiatky metrov veľké a žijú vačšinou prichytené na dne. Telo veľkých rias je značne diferencované, a niekedy podobné suchozemským rastlinám (môžeme na nich rozlíšiť pakorienky (''rhizoidy''), pabyľku (''cauloid'') a palístky (''fyloidy'')), nemajú však typické korene, ani listy. [[Súbor:Sargassum weeds closeup.jpg\|thumb\|250px\|left\|Morská riasa z rodu Sargassum je príkladom pletivovitej stielky]]▼ ▲[[Súbor:Sargassum weeds closeup.jpg\|thumb\|250px\|left\|Morská riasa z rodu ''[[Sargassum]]'' je príkladom pletivovitej stielky]] === Typy stielok === Podľa typu stielky ~~rozlôišujeme~~rozlišujeme riasy: jednobunkové: ** ''kokálne'' (tvorené jednoduchou bunkou bez bičíikov) Řádek 26 ⟶ 25: == Vznik rias == Riasy vznikli [[endosymbióza\|endosymbiózou]] sinice s ~~[[Eukaryota\|Eukaryotickým~~eukaryotickým organizmom]], ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli [[~~plastid\|chloroplasty~~chloroplast]]y (podobným spôsobom vznikli aj [[mitochondria\|mitochondrie]], k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá [[plastidová DNA\|DNA]] bakteriálneho typu v chloplastoch]] (odlišná od [[jadrová DNA\|jadrovej]]), [[proteosyntéza\|syntéza bielkovín]] v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ~~ribozómavá~~ [[ribozómová RNA]]), ako aj dvojitá [[membrána]] chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je ~~membránov~~membránou hostiteľskej eukaryotickej bunky). Po pohltení sinice došlo k rozdeleniu rias na dve základné línie. Prvá zahŕňa [[zelené riasy]] (''[[Chlorophyta]]'') a rastliny, s tzv. "zeleným" typom chloroplastu, pre ktorý je typická prítomnosť [[chlorofyl]]u b. Druhá línia má tzv. "červený" chloroplast a zahŕňa napr. červené (''[[Rhodophyta]]'') a hnedasté riasy (''[[Chromista]]''). V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli ~~eugleny~~euglény - ''[[Euglenophyta]]''), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy - ''[[Chromista]]''). Dnes má chloroplast takýchto rias ~~štyry~~štyri membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tzv. [[nukleomorf]], ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky). === Prehľad skupín rias podľa ich evolučného vzniku === Řádek 71 ⟶ 70: [[Kategória:Botanika]] [[Kategória:Riasy\|*]] [[Kategória:~~Protista~~Fotoautotrofné organizmy]] ~~[[Kategória:Chromista]]~~ [[af:Alg]]

Riasa (vodný organizmus): Rozdiel medzi revíziami