Sliezske vojny: Rozdiel medzi revíziami

'''Sliezske vojny''' je pomenovanie troch vojen v polovici 18. storočia medzi [[Habsburgovci|habsburskou dynastiou]], presnejšie [[Mária Terézia|Máriou Teréziou]] a [[Prusko|pruským]] kráľom [[Fridrich II. Veľký|Fridrichom II.]] o zvrchovanosť nad [[Sliezsko|Sliezskom]]. Považujú sa za súčasť [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojen o rakúske dedičstvo]] a [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]].

 

== Prvá sliezska vojna (1740 - 1742) ==

Keďže [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] nemal mužských potomkov, zabezpečil ešte r. [[1713]] [[Pragmatická sankcia|pragmatickou sankciou]] dedičstvo trónu aj po ženskej línii pre svoju najstaršiu dcéru [[Mária Terézia|Máriu Teréziu]]. Po jeho smrti však [[Prusko]], [[Bavorsko]] a [[Francúzsko]] neuznali pragmatickú sankciu. Dedičské práva [[Mária Terézia|Márie Terézie]] napadli [[kurfirst]]i [[Bavorsko|bavorský]], [[Sasko|saský]] a [[Brandenbursko|brandenburský]]. Bavorský panovník a manžel dcéry [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]], [[Karol VII. Albrecht|Karol Albrecht]], si nárokoval na cisársku korunu a habsburské dedičné zeme na základe stredovekého [[Privilegium minus|Privilegia minus]], saský kurfirst a poľský kráľ [[August III. (Sasko)|Fridrich August]] svoje nároky odôvodňoval sobášom s jednou z dcér Jozefa I.. Brandenburský kurfirst a zároveň pruský kráľ, [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]], vzniesol na základe polozabudnutých zmlúv zo [[16. storočia]] dedičské nároky na niektoré sliezske kniežatstva.

=== Obsadenie Sliezska pruským kráľom ===

[[15. november|15. novembra]] [[1740]] vystúpil [[Prusko|pruský]] panovník [[Fridrich II. Veľký|Fridrich II.]] s požiadavkou, aby mu [[Rakúsko]] prenechali celé [[Sliezsko]] výmenou za dva milióny zlatých, záruku rakúskych dŕžav a za podporu pri menovaní manžela Márie Terézie za cisára. Fridrich II. čakal na odpoveď presne jeden mesiac a jeden deň a [[16. december|16. decembra]] [[1740]], vzhľadom k tomu, že nedostal odpoveď, obsadili pruské vojská postupne celé Sliezko. Armáda [[Fridrich II. Veľký|Fridricha II.]] bola vtedy najmodernejšie vybavená a riadená armáda v Európe, naopak rakúske oddiely boli oslabené nedávno skončenými vojnami s [[Osmanská ríša|Turkami]] a ich organizácia nebola veľmi dobrá.

 

Mária Terézia odpovedal útokom - vyslala približne 16 000 rakúskych vojakov, no pruských vojakov bolo dvakrát viac. Habsburské jednotky rýchlo ustúpili do [[Čechy|Čiech]] a na [[Morava|Moravu]] a pruské víťazstvo bylo zavŕšené [[10. apríla]] [[1741]] v [[Bitka pri Molviciach|bitke pri Molviciach]] (obci v dolnom Sliezsku v Poľsku, ''poľ. Małujowice'', ''nem. Mollwitz''). Rakúske vojsko bolo porazené a Mária Terézia tak prehrala svoju prvú bitku. V tom čase bolo jediným spojencom Rakúska [[Anglicko]], no to podporovalo Máriu Teréziu najmä finančne, ale Rakúsko potrebovalo skôr vojenskú podporu. Neúspech jej vojska v bitke pri Molviciach sa stal motíváciou pre ďalšie nepriateľké štáty - [[Francúzsko]], [[Španielsko]], [[Bavorsko]] a [[Sasko]], ktoré sa spojili s [[Prusko]]m. Ich hlavným cieľom bolo urobiť z Rakúska slabý štát, vďaka čomu by mohli získať mnohé jeho územia.

 

Hrozba narušenia mocenskej rovnováhy v Európe rozpadom podunajského súštátia viedla už vo feburári [[1741]] ku vzniku protipruskej koalície v [[Drážďany|Drážďanoch]]. Jej členmi sa stali [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Rusko]], [[Nizozemsko]] a [[Sasko]], ktoré však koalíciu čoskoro opustilo. K spojencom [[Prusko|Pruska]] patrili tri [[Bourbonovci|bourbonovské]] kráľovstvá [[Francúzsko]], [[Španielsko]] a [[Neapolsko]], ďalej [[Švédsko]] a [[Kolín nad Rýnom|kolínsky]] [[kurfirst]].

 

=== Podpora Uhorska ===

V júni [[1741]] odcestovala Mária Terézia do Prešporka, vtedajšej [[Bratislava|Bratislavy]], aby zistila, aký má [[Uhorsko]] názor na pragmatickú sankciu, keďže vďaka tomuto dokumentu vládla aj Uhorsku. Tiež sa zaujímala aj o ich podporu. Uhorsko uznalo pragmatickú sankciu a rozhodlo sa podporiť Rakúsko aj vojensky. No žiadalo väčšiu samostatnosť. Mária Terézia potvrdila pred uhorským ríšskym snemom všetky predošlé privilégia, oslobodila šľachtu od daní a potvrdila, čo sľúbil Karol VI. - ak zomrú všetci potomkovia [[Karol VI. Habsburský|Karola VI]]., [[Jozef I. Habsburský|Jozefa I.]] a [[Leopold I. (SRR)|Leopolda I.]], tak si Uhorsko bude môcť zvoliť vlastného kráľa. Pravdepodobnosť, že by vymreli všetci títo nasledovníci však bola veľmi malá, pretože Mária Terézia mala už v tom čase dediča trónu, budúceho [[Jozef II. Habsburský|Jozefa II.]], a ďalšie tri dcéry. Následne sa Mária Terézia stala uhorskou kráľovnou a dňa [[25. jún]]a [[1741]] bola v [[Bratislava|Bratislave]] korunovaná. Vďaka tomu si v Uhorsku získala veľa priaznivcov. Na jeseň roku [[1742]] získala prvú časť sľúbenej uhorskej vojenskej podpory a jej armáda sa tak zvätšila na približne 30 000 vojakov. Bolo to po prvýkrát, kedy Uhorsko povolalo svoje vojsko na obranu celej Rakúskej ríše, nielen na obranu uhorskej časti.

 

=== Francúzsko a Karol Albrecht ===

[[Súbor:Charles VII.jpg|thumb|180px|Cisár [[Karol VII. Albrecht]]]]

[[15. august]]a [[1741]] prekročila [[Rýn]] a vpadla do [[Horné Rakúsko|Horného Rakúska]] a potom aj do [[Čechy|Čiech]] spojená [[bavorsko]]-[[Francúzsko|francúzska]] armáda. Zámienkou bola pomoc bavorskému [[kurfirst]]ovi [[Karol VII. Albrecht|Karolovi Albrechtovi]]. A o mesiac neskôr, [[15. september|15. septembra]] [[1741]], dobyli [[Linec]], kde si nechal Karol Albrecht odprisahať vernosť. Mária Terézia musela uzavrieť s Pruskom dohodu, že sa Prusko nespojí s Karolom Albrechtom a nezaútočí, výmenou za Sliezko, ktorého sa vzdala až po Kladskú Nisu. Táto zmluva bola podpísaná v Klein-Schenellendorfu.

 

=== Prvé úspešné rokovania o spojenectve ===

[[Súbor:Louis XV; Buste.jpg|right|thumb|150px|Francúzsky kráľ [[Ľudovít XV.]]]]

[[13. máj]]a [[1753]] ho po prvých úspešných jednaniach Mária Terézia zavolala naspäť do [[Viedeň|Viedne]]. Tam ho vymenovala za dvorného a štátneho kancelára a šéfa zahraničnej politiky. Začiatkom roku [[1755]] sa stupňuje napätá situácia medzi [[Anglicko]]m a [[Francúzsko]]m a hrozí dokonca nová vojna. Toto pôsobí veľmi dobre na nové možné spojenie Francúzska s Rakúskom. V septembri [[1755]] začínajú prvé veľké rokovania medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorú však prebiehajú v tajnosti, pretože ani jeden zo zúčastnených si nemôže dovoliť stratiť svojho doterajšieho spojenca (Francúzsko Prusko a Rakúsko Anglicko) v prípade, ak by rokovania zlyhali a dozvedeli by sa o ňom ostatné krajiny.

 

 

== Tretia sliezska vojna (1756 - 1763) ==

 

Tretia sliezska vojna sa často nazýva aj [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]].

 

=== Vojny v Česku ===

Prvým bojom tretej sliezskej vojny bol vpád [[Prusko|Pruska]] do neutrálneho [[Sasko|Saska]] a tiež bitka pri [[Lovosice|Lovosiciach]] na [[Labe]], ktorú v tom istom roku vyhralo Prusko. Prusko tiež napadlo [[Česko]] v apríli [[1757]] a dočasne ho obsadilo. V júni toho istého roku poslala Mária Terézia svoju armádu, ktorú viedol vojvodca Leopold Jozef Daun. Táto armáda sa [[18. jún]]a [[1757]] stretla s pruskou armádou pri [[Kolín (Česko)|Kolín]]e a rakúska armáda vyhrala. To donútilo Prusko stiahnuť sa. Ako odmenu za víťazstvo, dostal Leopold Jozef Daun od Márie Terézie '''veľkríž Radu Márie Terézie''', ktorý panovníčka založila pri tejto príležitosti.

 

=== Útok na Berlín a opätovná strata Sliezska ===

Po tejto prehre sa Prusko ocitlo v ťažkej situácii - z východu naňho útočilo [[Rusko]], zo západu [[Francúzsko]] a [[Rakúsko]] útočilo na [[Sliezsko]]. Na jeden deň, [[16. október|16. októbra]] [[1757]], obsadili rakúske vojská hlavné mesto Pruska - [[Berlín]]. Odniesli si odtiaľ 200 000 toliarov.