Secesná architektúra na Slovensku: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Seem (diskusia | príspevky)
d Pozri aj
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
 
== Vplyvy a príčiny ==
 
Rozvoj priemyslu a techniky priniesol nové typy stavieb, materiálov a napomohli vzniku ďalších štýlov. Tieto tendencie našli podporu aj v nových estetických teóriách.
Nové vyjadrovacie prostriedky hľadali mimo klasickej tradície, v zdrojoch takých rozmanitých, ako boli technológie, národné mýty či [[ľudová architektúra]].
Řádek 8 ⟶ 7:
 
== Dušan Jurkovič ==
 
Bol vybraný ako ideálny na prestavbu niektorých moravských kúpeľov na slovanský spôsob a neopakovať podobu západných kúpeľov. Na jeho luhačovických stavbách možno dobre rozlíšiť spôsob, akým sa stýka starší národopisný princíp s hlavným vývojovým prúdom, ktorý smeroval cez secesiu k moderne.
Ďalšou významnou etapu vývoja k [[moderná architektúra|modernej architektúre]] boli dve vily, ktoré Jurkovič navrhol pre svoju rodinu v Brne a pre Dr. Náhlovského v Prahe. Obe sú pôdorysne tvarované v duchu anglických vilových stavieb. Vonkajší tvar sa prelamuje a z neho vystupujú jednotlivé vnútorné objemy.
Po skončení vojny sa vrátil na Slovensko a navrhol pozoruhodnú stavbu – mohylu generála M. R. Štefánika na Bradle.
 
==== Spolkový dom v Skalici ====
 
Spolkový dom v Skalici je farebný objekt stojaci v radovej zástavbe, zaujímavý vyobrazeniami na priečelí a štíte budovy. Postavy a scény z dávnej minulosti už možno nie sú dnešnému človeku zrozumiteľné.
 
Řádek 24 ⟶ 21:
 
== Nostalgická secesia ==
 
Nostalgický nádych má secesia aj preto, lebo bola labuťou piesňou rakúsko-uhorskej šľachty. Napr. mauzóleum, ktoré dal postaviť Dionýz Andráši pre svoju manželku a pre seba v Krásnohorskom Podhradí.
 
== Uhorská secesia ==
 
Popri tradičných historizujúcich stavbách sa tu vytvorila osobitná uhorská secesia, ktorej predstaviteľmi boli najmä [[Ödön Lechner]] a [[István Medgyaszay]].
Jednou z najznámejších Lechnerových stavieb na Slovensku patrí kostol '''Sv. Alžbety''' zvaný [[Modrý kostolík]] (1909-1914) v Bratislave. Podľa jedného zo starších výkresov mal mať kostolík kupolu. Profilovaná ornamentálna krivka lemuje a rámuje základné architektonické tvary.
Řádek 38 ⟶ 33:
 
== Viedeň ==
 
Iná bola secesia prichádzajúca na Slovensko z Viedne. Na dunajskom nábreží v Bratislave stojí budova '''Filozofickej fakulty UK''', ale pôvodne ju postavili ako vojenské veliteľstvo. Pripomínajú to helmice na atike. Budovu navrhol Josef Rittner. Dôstojná budova je zvonku neveľmi nápaditým ohlasom prác [[Otto Wagner|Otta Wagnera]]. Pôsobivá je však hlavná sála, ktorá dostala meno Moyzesova a v súčasnosti sa využíva na koncerty.
 
== Literatúra ==
 
* Architektúra na Slovensku, stručné dejiny, Henrieta Moravčíková
* Dejiny architektúry 20. storočia, Matúš Dulla
 
==Pozri aj==
 
* [[Secesia (architektúra)]]
* [[Secesia]]