Georg Philipp Telemann: Rozdiel medzi revíziami

Telemann odišiel z Lipska roku [[1705]], aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II v Sorau. Tu sa zoznámil s [[Francúzsko|francúzskym]] štýlom [[Jean-Baptiste Lully|Lullyho]] a [[André Campra|Campriho]] a behom nasledujúcoch 16 rokov zložil niekoľko [[ouvertúra|ouvertur]] a [[suita|suit]]. Invázia [[Švédsko|Švédov]] do [[Nemecko|Nemecka]] donútila [[gróf|grófa]] opustiť [[hrad]]. Potom v roku [[1707]] Telemann navštívil [[Paríž]] a potom bol menovaným za vedúceho spevákov na dvore v [[Eisenach|Eisenachu]], kde sa stretol s [[Johann Sebastian Bach|Johannom Sebastianom Bachom]].I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku [[1721]], keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostolov v [[Hamburg|Hamburgu]], a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal [[kantáta|kantáty]] pre každý nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval [[spev]] a [[Hudobná teória|hudobnú teóriu]] a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.<br />Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo, požiadal oň aj Temlemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom medzi mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba ako k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu [[Christoph Gaupner]], ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre [[Johann Sebastian Bach|J. S. Bacha]]. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburgskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.<br />Okolo roku [[1740]] Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. [[František Benda]], ale aj [[Carl Philipp Emanuel Bach|C.P.E. Bachom]]. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku [[1755]] prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rada jeho duchovných [[oratórium|oratórii]] je datovaná do tohto obdobia. V neskoeších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku [[1762]] ku zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti [[25. júna 1767]].<br /><br />Telemannov štýl obvplivnila [[Francúzsko|francúzska]] a [[Taliansko|talianska]] hudba. V jeho hudbe je počuť ešte vplivy [[barok|baroka]], ale aj [[rokoko|rokoka]]. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, avšak po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do známostí s ľuďmi terajšel doby.