Minóov labyrint: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
Bronto (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 14:
== Interpretácie ==
Keď [[Homér]] okolo roku 750 pred Kr. prvý raz písomne zaznamenal mená Minos, Daidalos, Teseus a Ariadna bola už Kréta dávno dobytá krajina, osídlená mnohými národmi:<br>
„Uprostred''Uprostred tmavého mora je zem, čo Krétou sa volá, krásna a bohatá, v objatí mora, a žije tam mnoho, premnoho ľudí, čo bývajú v deväťdesiatich mestách. Počuť tam jazyky rôzne a zmiešané. Možno tam vidieť Achajcov, kydónske kmene a chrabrých pôvodných Krétov, Dórov, čo na tri kmene sa delia, a Pelasgov slávnych. Je tam veľké mesto Knossos; a v meste tom Mínós, dôverník veľkého Dia, mal vládu vždy po deväť rokov.''
 
Podľa legendy sa kráľ Minos presídlil do podsvetia a zo svojho trónu súdil mŕtvych. Až o niekoľko storočí neskôr sa v gréckej literatúre múdry Minos zmenil na zúrivca. Atény, ktoré sa zmáhali a žiarili v plnom lesku, sa očividne nevedeli zmieriť s tým, že kedysi museli platiť tribút mocnej Kréte. A tak prepísali dejiny.
 
Filozof a prírodovedec [[Aristoteles]], učiteľ [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], ktorý neskôr upadol u svojich krajanov do nemilosti, spochybnil vtedajšie tradovanie príbehu kráľa Minoa:
„Minos''Minos mal u našich básnikov od nepamäti zlú povesť a na atických javiskách ho vždy hanili. Vôbec mu nepomohlo, že ho Hesiodos označil za najlepšieho kráľa a Homér ho dokonca pokladal za Diovho dôverníka. Radšej sa verilo tragickým básnikom. Kráľa Minoa predstavovali v hrách ako zlého a násilníckeho panovníka, hoci podľa bežnej povesti to bol múdry kráľ a zákonodarca.''
 
Víťazi často hanili bohov porazených. Minotaurus, ktorého neskôr označovali za netvora, bol možno na Kréte uctievaným bohom v býčej podobe. Ako vieme, aj neskôr vznikajúce náboženské spoločenstvá urobili z „pohanských“ bohýň bosorky.