Verzia z 02:23, 7. apríl 2005 upraviť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací Bez shrnutí editace		Verzia z 02:24, 7. apríl 2005 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 14: == Interpretácie == Keď [[Homér]] okolo roku 750 pred Kr. prvý raz písomne zaznamenal mená Minos, Daidalos, Teseus a Ariadna bola už Kréta dávno dobytá krajina, osídlená mnohými národmi:<br> ~~„Uprostred~~''Uprostred tmavého mora je zem, čo Krétou sa volá, krásna a bohatá, v objatí mora, a žije tam mnoho, premnoho ľudí, čo bývajú v deväťdesiatich mestách. Počuť tam jazyky rôzne a zmiešané. Možno tam vidieť Achajcov, kydónske kmene a chrabrých pôvodných Krétov, Dórov, čo na tri kmene sa delia, a Pelasgov slávnych. Je tam veľké mesto Knossos; a v meste tom Mínós, dôverník veľkého Dia, mal vládu vždy po deväť rokov.“'' Podľa legendy sa kráľ Minos presídlil do podsvetia a zo svojho trónu súdil mŕtvych. Až o niekoľko storočí neskôr sa v gréckej literatúre múdry Minos zmenil na zúrivca. Atény, ktoré sa zmáhali a žiarili v plnom lesku, sa očividne nevedeli zmieriť s tým, že kedysi museli platiť tribút mocnej Kréte. A tak prepísali dejiny. Filozof a prírodovedec [[Aristoteles]], učiteľ [[Alexander Veľký\|Alexandra Veľkého]], ktorý neskôr upadol u svojich krajanov do nemilosti, spochybnil vtedajšie tradovanie príbehu kráľa Minoa: ~~„Minos~~''Minos mal u našich básnikov od nepamäti zlú povesť a na atických javiskách ho vždy hanili. Vôbec mu nepomohlo, že ho Hesiodos označil za najlepšieho kráľa a Homér ho dokonca pokladal za Diovho dôverníka. Radšej sa verilo tragickým básnikom. Kráľa Minoa predstavovali v hrách ako zlého a násilníckeho panovníka, hoci podľa bežnej povesti to bol múdry kráľ a zákonodarca.“'' Víťazi často hanili bohov porazených. Minotaurus, ktorého neskôr označovali za netvora, bol možno na Kréte uctievaným bohom v býčej podobe. Ako vieme, aj neskôr vznikajúce náboženské spoločenstvá urobili z „pohanských“ bohýň bosorky.

Minóov labyrint: Rozdiel medzi revíziami