Wikipédia

Solón: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
prepracovaný článok a doplnený
Riadok 2:
'''Solón''' (cca. [[630 pred Kr.]] – cca. [[560 pred Kr.]]) bol [[Atény|aténsky]] politik ([[archont]] a [[diallaktes]] – "zmierovateľ"), reformátor, básnik. Jeden z tzv. [[Siedmi mudrci|siedmich mudrcov]]. Prvý aténsky básnik známy podľa mena. Je považovaný za zakladateľa [[aténska demokracia|aténskej demokracie]].
 
== Pôvod ==
Bol šľachtického[[aristokracia|aristoktratického]] pôvodu (predkom rodiny bol [[Kodros]], posledný kráľ Atén), bol vážený občan, ale nemal veľa prostriedkov. Jeho otcom bol Exekestides. Venoval sa obchodu a veľa cestoval.
 
== Nástup k moci ==
V roku [[621]] pred Kr. boli v Aténach Drakonom[[Drakon|Drakontom]] zavedené prísne tzv. [[drakonskédrakonické zákony]]. V rokoch 630 – (?)604/(?)600/(?)595 bojovali Atény s [[Megara|Megarou]] o aténsky ostrov [[Salamína]]. (Salamis), ktorýostrov bol námorne dôležitý. [[Eupatridovia]]Aténčania (aténskaboli rodováv šľachta),boji ktorýchniekoľkokrát námornýneúspešní, obchodpreto príliš nezaujímal,bol vydalivydaný zákon, podľaktorý ktoréhozakazoval buderiešiť popravenýotázku každý,Salamíny ktopri budepolitikých verejnerokovaniach hovoriťa ona ďalšomverejnosti dobývanípod Salamínytrestom smrti. Solón, ktorý s tým nesúhlasil, sa začal tváriť, že zošalel, a roku (?)604/(?)600/(?)595 raz na hlavnom námestí (agora) v Aténach verejne vo veršoch ([[elégia]] Salamis) rozprával o tom, ako Atény stratia hrdosť, ak si nechajú vziať Salamínu. Keďže bol považovaný za blázna, trest smrti sa mu vyhol. A svoj cieľ dosiahol - boje s Megarou boli obnovené a Megara bola porazená a Atény získali ostrov. Solón sa v bojoch zúčastnil ako veliteľ Atén (ako [[polemarchos]]).
Solón sa v bojoch zúčastnil ako veliteľ Atén (ako [[polemarch]]).
 
==Reformy
Po návrate bol zvolený za najvyššieho archonta, aj preto, že v Aténach sa už pripravovalo hnutie proti eupatridom. V rokoch 594 - 593 pred Kr. bol teda jedným z archontov s osobitnými právomocami. Roku 594 zaviedol tzv. solónove zákony (najprv seisachtheiu, ktorá bola tak úspešná, že ho poverili spísaním tzv. solónovej ústavy), ktorou zrušil dlžné otroctvo, občanov rozdelil do štyroch majetkových tried. Zákony boli spísané na drevených valcoch a uložené na [[Akropola|Akropole]].
V rokoch 594/593 pred Kr. bol jedným z [[archon|archontov]] s osobitnými právomocami pre riešenie sporov v aténskej spoločnosti.
 
===Seisachtheia===
== Solónove zákony ==▼
(= gr. strasenie bremena). Jedným z prvých reformných krokov bolo zrušenie [[dlžné otroctvo|dlžného otroctva]]. Mnohí aténski občania sa dostávali do dlhov, ktoré nevládali splácať, preto im [[aristokracia]] zaberala majetky, prípadne ich predávali za hranice do otroctva. Solón za štátne peniaze vykúpil asi 4000 aténskych občanov z otroctva a vrátil ich späť do vlasti. Do budúcna zakázal ručiť svojou osobou za dlhy, takže občania sa už nemohli dostávať do dlžného otroctva.
Zrušil väčšinu Drakonových zákonov.
 
===Timokratická ústava===
Najdôležiteším zákonom bola tzv. [[seisachtheia]] ("strasenie záťaží"): Boli oddĺžení roľníci, Aténčania predaní do otroctva boli vykúpení a Aténčania, ktorí utiekli do cudziny, boli povolaní naspäť. Zakázali sa export potravín okrem olivového oleja (Aténam totiž hrozil hlad), nadobúdanie pôdy nad určitú hranicu (čím umožnil prístup chudobejších vrstiev k pôde) a najmä otroctvo pre dlhy. Zrušením dlžného otroctva Solón vytvoril prepoklady na vznik občianskej pospolitosti (koinónia tón politón). Otroctvo pre dlhy bolo dovtedy v Aténach veľký problém: Vznikalo tak, že vrstva roľníkov a remeselníkov nemala veľa peňazí, požičiavala si teda od šľachty (eupatridov), a keďže nemali na splátky, prepadala ich pôda euripidom a oni na nej museli pracovať alebo sa stali otrokmi alebo dali do zálohy rodinu.
Jedným z najdôležitejších reformných krokov bolo zavedenie [[timokracia|timokratickej ústavy]], založenej na tom, že obyvatelia boli rozdelení do štyroch majetkových tried ([[majetkový cenzus]]) a na základe toho boli odstupňované ich politické práva:
*pentakosiomedimnoi - päťstomeričníci - boli to obyvatelia (rodová aristokracia, obchodníci, remeselníci), ktorých majetok vynášal ročne viac ako 500 meríc obilia (alebo iných potravín - olivový olej, víno) (jedna [[merica]] = 52 litrov);
*hippeis - jazdci - boli to obyvatelia, ktorých majetok ročne vynášal 300 - 500 meríc a mohli si dovoliť pri plnení vojenských povinností kúpiť koňa;
*zeugitai - záprahári - ich majetok vynášal ročne 200 - 300 meríc, vo vojsku slúžili ako ľahkoodenci;
*théti - najchudobnejší obyvatelia Atén, ich majetok ročne vynášal menej ako 200 meríc.
 
Na základe veľkosti majetku boli odstupňované [[politické práva]]: prvé dve triedy mohli voliť a byť volení do úradov, zatiaľ čo 3. a 4. trieda mohli len voliť.
Ďalej rozdelil spoločnosť podľa timokratických zásad (čiže podľa majetku) do štyroch skupín, čím narušil význam rodov (šľachty), lebo rozhodujúci bol majetok:
*pentakosiomedimnoi ("päťstomeričiaci"; ľudia, ktorí majú viac ako 500 meríc poľnohospodárkych plodín za rok) – bohatí vlastníci
*hippeis („rytieri“, nad 300 meríc, alebo alternatívne tí, čo si môžu dovoliť koňa)
*zeugitai (nad 200 meríc)
*thetes („bezzemkovia“, pod 200 meríc) – drobní vlastníci a platení zamestanci
Archontami mohli byť členovia prvých dvoch skupín. Na druhej strane boli povinní vojenskou službou ako jazdci. Zeugiti slúžili ako ťažkododenci (výstroj si museli zohnať sami). Theti nemali predpísanú vojenskú službu (podľa iných názorov boli ľahkoodenci a členovia posádky lodí), ani nemohli zastupovať štátne úrady, ale mohli sa zúčastniť na ľudových zhromaždeniach. Voľba do súdu bola povolená všetkým triedam ľudí, nie otrokom. Vylúčení z diania boli otroci. Nemali práva, avšak na rozdiel od otrokov v Sparte sa mohli vykúpiť a potom žiť plnohodnotný život s právami.
 
Majetkový cenzus sa prejavil aj vo vojenskej oblasti, pretože všetci občania boli povinní plniť si vojenské povinnosti, pričom si každý musel zabezpečiť vojenskú výstroj a výzbroj podľa veľkosti majetku. Najbohatší občania tvorili vo vojsku oddiely [[ťažkoodenci|ťažkoodencov]] (hoplites), chudobnejší tvorili oddiely [[ľahkoodenci|ľahkoodencov]] (peltastes).
Ďalej Solón stanovil kompetencie existujúcich a vytvoril nové politické inštitúcie:
*[[Areopág]], rada bývalých archontov, bol súdom pre prípady vraždy, náboženstva a porušenia ústavy, kontroloval magistráty
*[[Rada 400]], po sto členov z každej [[fýla|fýly]], pripravuje zasadania ľudového zhromždenia
*[[Ľudové zhromaždenie]]/[[Občiansky snem]]/[[Eklézia]] (ekklésia) bola za Solóna štyristočlenná rada, na ktorej sa zúčastňovali všetky štyri skupiny.
*Ľudový súd , na ktorý sa môžu obrátiť občania v sporoch s magistrátmi (je sporné, či nešlo len o zvláštnu podobu ľudového zhromaždenia v prípade potreby)
 
▲== Solónove=Ďalšie zákony ===
Ďalej bol zavedený predpis, že každý môže kvôli spáchanej krivde podať žalobu (ľudová žaloba), a že v prípade vnútroštátnych sporov je každý občan povinný postaviť sa za niektorú zo strán (posledný predpis je ale dnes sporný).
Solón okrem toho spísal aj viaceré zákony, ktoré upravovali hospodárske a sociálne vzťahy v Aténach. Tieto zákony boli vyryté do drevených hranolov (kyrbeis), ktoré boli vystavené na [[agora|agore]], kde si ich mohol každý prečítať. Predovšetkým pre podporu chudobnejších občanov zakázal vývoz obilia z krajiny, na druhej strane podporoval vývoz olivového oleja a vína. Podporoval aj rozvoj remesiel, podľa jedného zákona ak otec nedal syna vyučiť remeslu, ten sa nemusel o otca starať v starobe. Takisto bolo stanovené, že v politických sporoh sa každý občan musí postaviť na jednu alebo druhú stranu (nemohol sa "zdržať hlasovania"). Solón tým chcel zabrániť rôznym nebezpečným výstrelkom, za ktoré boli zodpovední obyčajne občania, ktorí si chceli presadiť svoje vlastné záujmy.
 
===Politické inštitúcie===
Existencia viacerých solónových zákonov je sporná (prinajmenšom je sporné, či ich možno pripísať jemu). Napríklad je sporná reforma mier, váh a mincí (zavedenie jednotného systému mier a váh). Naopak pravdepodobná je reforma s cieľom obnovenia tradičných „oikos“ (domácnosť, dom, rodina , spravidla gazdovstvo; základná jednotka helénskej spoločnosti) pomocou ustanovení o dedičstve, adopcii a podobne.
Výkonnými úradníkmi v Aténach zostali aj po Solónových reformách každoročne volení úradníci - archonti (bolo ich volených deväť). Po skončení funkčného obdobia sa stávali členmi aristokratickej rady - [[areopág]]u, ktorý kontroloval úradníkov.
 
Solón vytvoril nový politiký orgán - radu 400. V nej mala každá rodová [[fýla]] 100 členov a rada tvorila akýsi kolektívny výkonný orgán. Pripravovala predovšetkým podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia.
== Po ústave ==▼
Keď mu ústavu schválili, začali sa (podľa Plutarcha) ľudia na všetky zákony príliš vypytovať, a tak sa Solón rozhodol na dlhšiu dobu opustiť Atény, aby nakoniec nebol nútený zákony zmeniť (muselo to byť veľmi zhruba okolo roku 570 pred Kr.). Vraj si aj vyžiadal od obyvateľstva prísahu, že desať rokov nebudú nič meniť na jeho zákonoch
 
V [[ľudové zhromaždenie|ľudovom zhromaždení]] (ekklesia) sa schádzali všetci aténski občania, ktorí hlasovaním schvaľovali rozhodnutia rady 400. Neskôr (po Kleisthenovej reforme) sa ľudové zhromaždenie stalo najdôležitejšou politickou a súdnou inštitúciou.
Najprv vraj išiel do Egypta, kde bol v styku s kňazmi z [[Heliopolis|Heliopolu]] a [[Sajs]]u; v Sajse podľa Platóna našiel v starých spisoch správu o [[Atlantída|Atlantíde]] (podľa iných zdrojov ju počul od kňazov, strážcov stĺpa s vyrytými hieroglyfmi o Atlantíde). Po svojom návrate do Atén vraj plánoval napísať o Atlantíde báseň, ale v dôsledku náročnosti úlohy to vzdal. Napriek tomu príbeh o Atlantíde prežil v jeho rodine prostredníctvom Dopida a Critia až do čias Platóna.
 
==Význam Solónových reforiem==
Potom išiel na [[Cyprus]] a do [[Sardy|Sárd]] (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom [[Kroisos|Kroisom]] (Croesom) , kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov.▼
Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc.
 
Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až [[tzranis|tyranida]] [[Peisistratovci|Peisistratovcov]] (541 - 510 pred Kr.) a [[Kleisthenes|Kleisthenova]] reforma z rokov 509 alebo 508 pred Kr.
Po vyše 10 rokoch sa vracia do Atén, podľa niektorých zdrojov pred Peisstratovou tyraniou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranie(561/560), ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu.▼
 
▲== Po ústave ==
Po príprave jednotlivých zákon ich dal Solón schváliť na ľudovom zhromaždení. Aby zabránil tomu, že by sa zákony rýchlo menili, dal odhlasovať aj zákon o tom, že desať rokov Aténčania na jeho zákonoch nebudú nič meniť.
 
Po schválení zákonov Solón opustil Atény, aby ho Aténčania nedonútili meniť vlastné zákony (podľa starého zvyku navrhovateľ zákona ho mohol meniť). Odcestoval opäť na Východ, predovšetkým do [[Egypt]]a. Podľa neskoršej tradície, zachovanej u [[Platón]]a, sa vraj Solón v Egypte zoznámil s egyptskými kňazmi, ktorí mu sprostredkovali informácie o pradávnych dejinách Atén a o ich bojoch s obyvateľmi bájnej [[Atlantída|Atlantídy]]. Cez svojich príbuzných sa o Atlantíde dozvedel aj Platón a písal o nej vo svojich dialógoch Timaios a Kritias.
 
▲Potom išiel na [[Cyprus]] a do [[Sardy|Sárd]] (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom [[Kroisos|Kroisom]] (Croesom) , kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov.
 
▲Po vyše 10 rokoch sa vraciavrátil do Atén, podľa niektorých zdrojov pred PeisstratovouPeisistratovou tyranioutyranidou (podľa iných až počas nej). Väčšinou sa uvádza, že sa snažil aktívne zabrániť (svojmu priateľovi) Peisistratovi v nastolení tyranie(tyranidy 561/560), ale márne. Peisistratos však ponechal časť z jeho ústavy a prejavoval Solónovi úctu.
 
Posmrtne bol Solón zaradený medzi tzv. „siedmich mudrcov“ (podľe antickej tradície patria medzi nich sedmi myslitelia, ktorými začínajú dejiny gréckej filozofie a kultúry). Jeho pozostatky boli na jeho žiadosť spálené na Salamíne a popol bol tamtiež rozptýlený. Ako [[gnóma]] sa mu prisudzuje text:"Ničoho príliš" (medén agán)
 
== Literárne pôsobenie ==
Väčšina jeho vynikajúcich básní mala za cieľ presvedčiť spoluobčanov o potrebnosti nových štátnych inštitúcií. Listy Peisistratovi a niektorým zo siedmich mudrcov, ktoré mu prisudzuje [[Diogenes Laertios]], sú však podvrh.▼
 
==Literatúra==
▲Väčšina jeho vynikajúcich básní mala za cieľ presvedčiť spoluobčanov o potrebnosti nových štátnych inštitúcií.
*OLIVA, Pavel: ''Solón''. Praha 1976
Listy Peisistratovi a niektorým zo siedmich mudrcov, ktoré mu prisudzuje [[Diogenes Laertios]], sú však podvrh.
*ZAMAROVSKÝ, Vojtech: ''Grécky zázrak''. Bratislava 1998
*LEVI, Peter a kol.: ''Svět starého Řecka'', Knižní klub k. s., Praha 1995, ISBN 80-7176-214-8
*BUTTINOVÁ, Anne-Marie: ''Řecko''. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2002, ISBN 80-7106-566-8
 
== Iné projekty ==
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Solón“