Pásmo planétok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
dokončenie (z mojej strany) štylistických korekcií; nechala som tam nejaké skryté komentáre, čo mi nebolo jasné
Riadok 72:
 
== Kolízie ==
[[Obrázok:Zodiacal.jpg|thumb|right|upright=1.5|Zodiakálne svetlo, ktoré vzniká aj z častíc prachu vytvorených pri kolíziách asteroidov.]]
VeľkáV populáciaPásme asteroidovplanétok Pásmakvôli planétokväčšej robíhustote ztelies nehodochádza veľmičastejšie aktívneku kolíziám prostredieasteoridov, kdeako dochádzav kuiných kolíziámoblastiach medzislnečnej asteroidmisústavy. častejšieNapriek (vzhľadomtomu na astronomickúveľmi časovú škálu)zriedkavé. Zrážky medzi telesami pásma so stredným polomerom 10 [[Kilometer|km]] sa vyskytujú približne raz za 10 miliónov rokov. Kolízia môže roztrhať asteroid na viac menších kusov (čo môže viesť k vytvoreniu novej [[Rodina planétok|rodiny planétok]]). AleboPri obrátene,relatívne malých rýchlostiach môže kolízia pri relatívne malých rýchlostiachnaopak spojiť dve telesá, z ktorých sa vytvorí jeden väčší asteroid. Po viac ako 4 miliardách rokov takýchto procesov sa členovia Pásma asteroidov len veľmi málo podobajú pôvodným telesám.
 
Pásmo planétok tiež obsahuje veľké množstvo častíc veľkosti [[medziplanetárny prach|prachu]]. Tento materiál z časti vzniká pri kolíziách medzi asteroidmi a pri dopade mikto[[meteoritmiktometeorit]]ov na asteroidy. Vzhľadom na [[Poyntingov-Robertsonov efekt]], tlak [[Slnečná radiácia|slnečnej radiácie]] spôsobuje [[špirála|špirálové]] stáčanie tohto prachu smerom k Slnku.
 
Kombinácia prachu asteroidov podobne ako aj vyvrhnutý materiál komét je zdrojom [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Toto ružovkasté svetlo sa dá pozorovať v noci zo smeru Slnka v rovine [[Ekliptika|ekliptiky]]. Častice, ktoré vytvárajú viditeľné zodiakálne svetlo majú veľkosť v priemere približne 40 μm. životnosť týchto častíc je približne 700 000 rokov. Pre zachovanie množstva častíc musia vznikať nové vo vnútri Pásma planétok.
 
=== Meteority ===
[[Obrázok:Ceres optimized.jpg|thumb|right|upright=1.5|[[Trpasličia planéta]] 1 Ceres]]
Z niektorých častí odpadu z kolízií môžu vzniknúť [[meteorit]]y, ktoré vstúpia do [[Atmosféra Zeme|atmosféry]] Zeme]]. Predpokladá sa, že viac ako 99,8 % z 30 000 meteoritov nájdených na Zemi pochádza z Pásma planétok. Výskumom spojeného americko-českého tímu zo [[September|septembra]] [[2007]] sa zistilo, že kolízia veľkého telesa s asteroidom [[298 Baptistina]] poslala do vnútornej Slnečnejslnečnej sústavy množstvo malých úlomkov. Predpokladá sa, že dopadmi týchto úlomkov vznikli [[kráter]]y [[Tycho (kráter)|Tycho]] na [[Mesiac]]i a [[Chicxulub (kráter)|Chicxulub]] v [[Mexiko|Mexiku]], ktorý je pozostatkom obrovskej zrážky, o ktorej sa predpokladá, že spôsobila [[Vymieranie na konci kriedy|vyhynutie dinosaurov]] pred 65 miliónmi rokov.
 
== Najväčšie asteroidy ==
Aj napriek tomu, že ich poloha v Pásme asteroidov ich vylučuje zo skupiny [[Planéta|planét]], štyri najväčšie objekty [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]] sa nachádzajú na okraji [[Hydrostatická rovnováha|hydrostatickej rovnováhy]], ktorá je hranicou medzi telesami a planétami. CharakteristickyIch charakteristiky sú veľmi podobné [[terestrická planéta|terestirckým planétam]], ale aj kamenným asteroidom.
 
1 Ceres je jediný, dostatočne veľký objekt v Pásme planétok s gravitáciou dostatočne veľkou gravitáciou na vymodelovanieto, guľatéhoaby ho vymodelovala do [[guľa]]tého tvaru,. aPreto je podľa rozhodnutia [[IAU]] z roku [[2006]] o definícii planéty, je dnes zaraďovaný medzi [[Trpasličia planéta|trpasličie planéty]]. Tri zvyšnéďalšie veľké objekty budú v budúcnosti možno tiež preklasifikované. Ceres má oveľa väčšiu zdanlivú hviezdnu veľkosť ako ostatné, približne 3,32<!-- Toto sa mi nezdá, keby bol Ceres naozaj taký jasný, tak by sme ho bez problémov videli aj bez ďalekohľadu. Okrem toho, nie je najjasnejšia Vesta, či to sa mi iba zdá? -->. Dôvodom tohto môže byť povrchová pokrývka ľadu[[ľad]]u. Podobne ako planéty je Ceres rozdelený, obsahuje [[Planetárna kôra|kôru]], [[planetárny plášť|plášť]] a [[Jadro planéty|jadro]]. Vesta je podobne rozdelená, avšak vznikla vo vnútri "snežnej línie", čo znamená, že neobsahuje žiadnu vodu. Skladá sa hlavne z [[čadič]]ových hornínminerálov ako je [[olivín]]. Pallas je nezvyčajný, pretože podobne ako planéta [[Urán (planéta)|Urán]], rotuje na strane, jedným [[Pól (vesmírne teleso)|pólom]] otočeným k Slnku a druhým smerom von zo Slnečnejslnečnej sústavy. Zložený je prevažne z [[uhlík]]a a [[kremík]]a (podobne ako Ceres). Hygiea je uhlíkatý asteroid, ale na rozdiel od ostatných veľkých asteroidov leží relatívne blízko k [[Rovina ekliptiky|rovine ekliptiky]].
 
== Rodiny a skupiny ==
Riadok 98:
Niektoré z najväčších rodín v Pásme planétok (postupne podľa zväčšujúcej sa hlavnej polosi) sú [[rodina Flora]], [[rodina Eunoma]], [[rodina Koronis]], [[rodina Eos]] a [[rodina Themis]]. Rodina Flora, jedna z najväčších, s viac ako 800 známymi členmi sa mohla sformovať pri zrážke menej ako pred 1 miliardou rokov. Najväčším asteroidom, ktorý je skutočným členom rodiny je [[4 Vesta]]. [[1 Ceres]] je iba votrelcom v [[Rodina Gefion|rodine Gefion]]. [[Rodina Vesta]] vznikla pri zrážke, po ktorej ostal na 4 Veste veľký kráter. [[HED meteorit]]y môžu mať tiež pôvod v tejto kolízii.
 
V Pásme planétok boli objavené tri hlavné skupiny prachu. majúMajú podobné obežnésklony inklináciedráh ako rodiny Eos, Koronis a Themis a pravdepodobne sú spojené s týmito rodinami.
 
=== Okraj ===
Okraj vnútornej hrany Pásma asteroidov (medzi 1,78 a 2,0 AU, so strednou polosou 1,9 AU) tvorí [[Maďarská rodina (astronómia)|Maďarská rodina]] [[Planétka|planétok]]. Sú pomenované po hlavnom členovi [[434 Hungaria]] a táto rodina obsahuje najmenej 52 pomenovaných členov. Maďarská rodina je od zvyšku Pásma asteroidov oddelená 4:1 Kirkwoodovou medzerou a obežné dráhy týchto asteroidov majú vysokú inklináciu. Niektorí členovia patria medzi [[Mars križujúce asteroidy]] a gravitačné poruchy vytvárané Marsom sú pravdepodobne dôvodom zmenšovania tejto rodiny.
 
Ďalšou skupinou Pásma planétok s vysokou inklináciou je [[rodina Phocaea]], ktorá sa skladá prevažne z [[Planétka typu S|S-typov]] asteroidov, zatiaľ čo susediaca Maďarská rodina obsahuje aj nejaké [[Planétka typu E|E-typy]]. Rodina Phocaea obieha medzi 2,25 a 2,5 AuAU od Slnka.
 
Okraj vonkajšej hrany Pásma asteroidov tvorí [[65 Cybele|skupina Cybele]] obiehajúca medzi 3,3 a 3,5 AU, ktorá má 7:4 rezonanciu s Jupiterom. [[Skupina Hilda]] sa nachádza medzi 3,5 a 4,2 AU, má relatívnarelatívne kruhovú obežnú dráhu a stabilnú 3:2 dráhovú rezonanciu s Jupiterom. Nachádza sa tu niekoľko asteroidov aj za vzdialenosťou 4,2 AU až po Jupiterovu obežnú dráhu. NachádzajúNa samotnej Jupiterovej dráhe sa tunachádzajú dve rodiny [[Trojanlibračný bod|zvláštnym spôsobom]] stabilných planétok, tzv. [[Trójan (planétka)|TrojanTrójan]]ov, ktoré sa počtom približujú množstvu asteroidov Pásma planétok.
 
=== Nové rodiny ===
Niektoré rodiny planétok sa sformovali lenv nedávnoastronomickom (podľamerítku astronomickejlen časovej osi)nedávno. [[Kopa Karin]] vznikla približne pred 5,7 miliónmi rokov pri kolízii asteroidu s polomerom 16 [[Kilometer|km]]. [[490 Veritas|Rodina Veritas]] vznikla pred 8,3 miliónmi rokov, čoho dôkazom sú sedimenty[[sediment]]y získané z usadenín na [[ocenánske dno|dne oceánov]].
 
Vo vzdialenejšej minulosti, pred 450 miliónmi rokov, sa pravdepodobne sformovala [[1270 Datura|kopa Datura]] pri kolízii s asteroidom Pásma planétok. Tento vek sa viac odhaduje na základe ich dnešných obežných dráh ako z ich zloženia. Táto kopa bola zdrojom zodiakálneho prachového materiálu. Ďalšie nedávno sformované kopy, ako je [[4652 Iannini|kopa Iannini]] (približne pred 1-5 miliónmi rokov), mohli byť tiež zdrojom prachového materiálu.
Riadok 114:
== Prieskum ==
[[Obrázok:Dawn Flight Configuration 2.jpg|thumb|right|upright=1.5|Umelcov koncept sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]] s asteroidmi [[4 Vesta]] (vľavo) a [[1 Ceres]] (vpravo).]]
Prvou [[Vesmírna sonda|vesmírnou sondou]], ktorá križovala Pásmo planétok bol [[Pioneer 10]], ktorý do tejto oblasti vstúpil [[16. júl]]a [[1972]]. V tej dobe prevládala obava, že úlomky v pásme môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo pre sondu, ale odvtedy tadiaľ preletelo 9 sond bez nehody. [[Pioneer 11]], [[Voyager 1]], [[Voyager 2]] anda [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] preleteli cez pásmo bez fotografovania asteroidov. [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] v roku [[1991]] vyfotografoval asteroid [[951 Gaspra]] a v roku [[1993]] asteroid [[243 Ida]], [[NEAR Shoemaker]] v roku [[1997]] vyfotografoval [[253 Mathilde]], [[Cassini-Huygens]] v roku [[2000]] vyfotografoval [[2685 Masursky]], [[Stardust]] v roku [[2002]] vyfotografoval [[5535 Annefrank]], [[New Horizons]] v roku [[2006]] vyfotografoval [[APL (planétka)|132524 APL]] a sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] v roku [[2008]] vyfotografovala asteroid [[2867 Šteins]]. Vďaka malej hustote materiálu vo vnútri pásma, šanca, že sa sonda s niektorým asteroidom zrazí je menšia ako jedna k miliarde.
 
Všetky fotografie asteroidov urobené vesmírnymi sondami boli urobené podľa letových možností sond a vzdialeností daných asteroidov. Jedine NEAR Shoemaker a [[Hayabusa]] mali za náplň misie prieskum asteroidov a ich povrchov pri spomalenej perióde ich obežných dráh. Tieto preskúmané asteroidy patria medzi objekty, ktoré sa v určitej fáze obehu okolo Slnka nachádzajú blízko Zeme. Úloha sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]] bola ale zmenená na prieskum asteroidov [[4 Vesta]] a [[1 Ceres]]. Ak jebude táto sonda stále funkčná, tak po preskúmaní týchto dvoch veľkých telies, bude možné rozšíriť jej misiu o dodatočný prieskum.
 
== Pozri aj ==