6. armáda (Wehrmacht): Rozdiel medzi revíziami

'''6. armáda Wehrmachtu''' ([[nemčina|nem.]] ''6. armee'') bola nemecká [[armáda (vojenská jednotka)|poľná armáda]] [[Wehrmacht]]u, ktorá sa zapojila do bitiek [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Je známa najmä svojou účasťou v [[Bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]].

 

Vznikla [[10. október|10. októbra]] [[1939]], premenovaním [[10. armáda Wehrmachtu|10. armády]] na 6. armádu. Viedol ju generál [[Walter von Reichenau]].

 

V čase [[Poľská obranná vojna (1939)|útoku na Poľsko]] mala za úlohu strážiť západné hranice [[Tretia ríša|Ríše]] pred prípadnými útokmi zo západu. Potom sa zúčastnila útoku na [[Holandsko]] a [[Francúzsko]], kde zostala až do mája [[1941]].

 

6. armáda bola na jar 1941 presunutá na východ, kde sa mala zúčastniť [[operácia Barbarossa|ťaženia]] proti [[ZSSR]], kde operovala v rámci vojsk [[Skupina armád juh|skupiny armád Juh]]. Za prvý mesiac sa armáda prebojovala z oblasti [[Halič (región)|Halíče]] a [[Volyň|Volyne]] k riekam [[Bug]] a [[Styr]]. Neskôr prenikla k [[Dneper|Dnepru]], vybudovala si predmostia na jeho východnom brehu a zúčastnila sa bojov o [[Kyjev]]. V októbri dosiahla rieky [[Donec]] a [[Psjol]].

 

Krátko po vymenovaní na poľného maršala [[Walter von Reichenau]] zomrel pri leteckej nehode, keď bol prevážaný do nemocnice po [[infarkt]]e. Bol nahradený svojim náčelníkom štábu [[Friedrich Paulus|Friedrichom Paulusom]]. Pod jeho vedením, výrazne posilnená 6. armáda, na jar [[1942]] vybojovala [[Druhá bitka o Charkov|bitku o Charkov]].

 

{{hlavný článok|Bitka o Stalingrad}}

To rozhodlo o jej nasadení do [[Bitka o Stalingrad|bitky o Stalingrad]]. 13. júla 1942 prebehla reorganizácia skupiny armád Juh. 6. armáda bola podriadená veliteľstvu [[Skupina armád B|Skupiny armád B]] maršala [[Maximilian von Weichs|Maximiliana von Weichsa]]. Skupina armád B mala za úlohu prekročiť [[Volga|Volgu]] a dosiahnuť pobrežie [[Kaspické more|Kaspického mora]] pri meste [[Astrachaň]]. Taktika [[blesková vojna|bleskovej vojny]] tu však zlyhala a Nemcov pri [[Stalingrad]]e zastavil silný odpor vzdorujúcich sovietskych vojsk. Boje sa naťahovali a Paulus bol nútený nasadiť do bojov v meste všetky svoje zálohy, krytie jeho roztiahnutých krídel, ktoré na juhu siahali hlboko do [[step]]i a na severe sa tiahli pozdĺž rieky [[Don]] boli použité slabé rumunské a maďarské vojská. 17. októbra 1942, v období vrcholiacich bojov v meste mala armáda 17 [[divízia (vojenstvo)|divízií]], s dovedna asi 334 000 mužmi. Počas pouličných bojov v oblasti Stalingradu 6. armádu zastihla zima a nedostatočný prísun zásob, ktorý dlhodobo viazol, v dôsledku preťaženosti železničných komunikácií.

Po vážnych strategických chybách nemeckého velenia Sovieti zhromaždili dostatok záloh a [[19. november|19. novembra]] 1942 prešli do protiofenzívy. Po útoku sovietskych vojsk sa 6. armáda dostala do obkľúčenia. Paulus urýchlene zorganizoval obranu a zaistil tylo pred úplným zhrútením pod tiažou sovietskych prielomov. Armáda vyše dva mesiace viazala početné sovietske sily, ale od druhej polovice januára 1943 sa nachádzala v natoľko zlom stave, že prestávala klásť efektívny odpor. [[Friedrich Paulus|Paulus]] sa so svojim štábom vzdal [[31. január]]a [[1943]]. Zbytky jej [[XI. zbor Wehrmachtu|XI. zboru]] pod velením [[Karl Strecker|Karla Streckera]] boli obkľúčené v [[Stalingradský traktorový závod|továrni na traktory]] a kládli odpor ešte nasledujúce 3 dni - do [[2. február]]a 1943. Aj keď to nebol definitívny koniec 6. armády, bola to najhoršia porážka, akú dovtedy Nemecko vo vojne utrpelo. Do zajatia sa dostalo asi 91 000 vojakov, z ktorých väčšina bola v zlom fyzickom stave v dôsledku podvýživy. Po tom čo v [[zajatecký tábor|zajateckých táboroch]] prepukol [[škvrnitý týfus]] asi polovica z nich do nasledujúcej jari zomrela. Následný dlhodobý pobyt v zajatí prežilo len okolo 5 - 6000 z nich.

 

 

V októbri [[1944]] sa 6. armáde podarilo v bitke o [[Debrecín]] obkľúčiť a zničiť tri sovietske tankové zbory. V tomto čase sa pod velenie 6. armády dostala aj maďarská [[2. armáda (Maďarsko)|2. armáda]] a pod vedením [[Maximilian Fretter-Pico|Maximiliana Frettera-Pica]] bola známa ako Armeegruppe Fretter-Pico ([[armádna skupina Fretter-Pico]]). Tieto jednotky sa zúčastnili [[bitka o Budapešť|bitky o Budapešť]] a [[operácia Konrad|operácie Konrad]], čo bol protiútok v oblasti jazera [[Balaton]], ktorého úlohou bolo preraziť obkľúčenie Budapešti. Operácia však nebola úspešná a do konca marca 1945 jednotky 6. armády ustúpili do blízkosti [[Viedeň|Viedne]], kde sa pokúšali zastaviť viedenskú operáciu a boli nútené ustupovať ďalej na západ. Armáda, ktorej od 23. decembra 1944 velil generál [[Hermann Balck]], sa vydala do rúk amerických vojsk [[9. máj]]a [[1945]].

 

<references />

 

[[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]]

[[de:Deutsche 6. Armee]]

[[en:6th Army (Germany)]]

[[et:6. armee (Saksamaa)]]

[[fi:Saksan 6. armeija]]