Otvoriť hlavné menu

Zmeny

aktualizácia, doplnenie aktuálnych údajov
'''Spitzerov vesmírny ďalekohľad''' (pôvodne ''Space Infrared Telescope Facility'' - '''SIRTF''', niekedy sa používa aj skratka '''Spitzer'''<ref name="about" />) je [[kozmické observatórium]], štvrté a posledné z veľkých observatórií [[NASA]]. Je určené na pozorovanie objektov v [[infračervené žiarenie|infračervenej]] oblasti [[elektromagnetické spektrum|spektra]]. Ide o najväčší infračervený teleskop, aký bol kedy vypustený do [[vesmír]]u. Urobil množstvo objavov, medzi ktoré patrí napr. priame zachytenie svetla [[exoplanéta|exoplanét]] [[HD 209458 b]] a [[TrES-1]], potvrdenie teórie, že galaxia [[Mliečna cesta]] je v skutočnosti [[špirálová galaxia s priečkou]], alebo zmapovanie [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] exoplanéty [[HD 189733 b]]. S jeho pomocou bola vytvorená fotografická mozaika Mliečnej cesty skladajúca sa z 800 tisíc samostatných snímok.
 
ČasováZákladná dĺžkamisia misie mala byť minimálnetrvala dva a pol roka s predpokladom, žepotom bybola mohlapredlžovaná byť predĺžená aj na 5 či viac rokov, do tej doby, kým by sa úplne vyčerpala zásoba chladiaceho [[hélium|hélia]], bez ktorého pozorovanie v určitých častiach spektra nie je možné. NaPo koncivyčerpaní rokuzásob [[2007]]hélia pokračuje tzv. "teplá" misia Spitzera, počas ktorej sa predpokladaloďalekohľad zohrial vplyvom okolitého prostredia o 30 K. Pozorovacie možnosti ďalekohľadu už síce nie sú také ako pred vyčerpaním hélia, no ukázalo sa, že byaj knapriek tomu maloje dôjsťpre vvedu [[aprílstále 2009|apríliveľmi 2009]]prínosný.<ref name="ssbKozmos" >{{CiteCitácia periodika web
| autor = NASA Press Release
| author = Michael Werner
| titul = Začala sa "teplá misia" Spitzera
| title = GLIMPSE
| periodikum = Kozmos
| url = http://www7.nationalacademies.org/ssb/SSB_June07_SpitzerSpaceTelescopeScience.pdf
| rok = 2009
| publishdate = 2007-06-28
| ročník = XL
| accessdate = 2008-07-18
| číslo = 5
| publisher = Space Studies Board
| languagestrany = anglicky4
}}</ref> Podľa výpočtov sa po vyčerpaní hélia konštrukcia Spitzera ohreje na zhruba 30 [[Kelvin|K]], pričom bude stále možné vykonávať pozorovania v kratších vlnových pásmach 3,6 a 4,5 [[meter|mikrometrov]]. Predpokladá sa, že misia môže pokračovať až do roku [[2014]], kedy už nebude naďalej možné so Spitzerom komunikovať.
 
Aby sa dodržali všetky tradície NASA, [[ďalekohľad]] bol premenovaný po úspešnej ukážke činnosti [[18. december|18. decembra]] [[2003]]. Na rozdiel od väčšiny ďalekohľadov, ktoré sú pomenované po známych zosnulých [[astronóm]]och výborom vedcov, meno pre SIRTF bolo získane z otvorenej súťaže širokej verejnosti. Vybrané meno bolo Dr. [[Lynman Spitzer]], Jr., prvý [[astronóm]], ktorý navrhoval umiestňovanie ďalekohľadov do [[vesmír]]u. Lynman Spitzer v roku [[1946]] vo svojej práci "''Report to Project Rand: Astronomical Advantages of an Extra-Terrestrial Observatory''", vysvetlil výhody vesmírneho prostredia pre astronomické pozorovania.
| language = anglicky
}}</ref> Z&nbsp;toho vyplýva, že je pre pozorovanie najvhodnejšie, pokiaľ sa nanodiamanty nachádzajú v&nbsp;blízkosti veľmi horúcej hviezdy. Zistilo sa, že nanodiamanty väčšinou vyžarujú IR žiarenie s&nbsp;vlnovou dĺžkou 3,4 až 3,5 a 6 až 10 [[mikrón]]ov. V&nbsp;týchto vlnových dĺžkach je Spitzer obzvlášť citlivý,<ref name="LindaVu" /> a mohol by teda pomôcť zhromaždiť potrebné údaje.
 
=== Teplá misia ===
[[File:Infrared Ring Around Saturn.jpg|thumb|Novoobjavený obrovský vonkajší prachový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]] v nepravých farbách. Vo výreze sa nachádza zväčšený [[Saturn]] spolu so sústavou svojich najviditeľnejších prstencov]]
Po vyčerpaní zásob tekutého hélia vstúpil Spitzer do fázy tzv. "teplej misie". Jeho infračervené detektory začali pracovať v novom tepelnom režime. Ich prvé snímky ukázali, že Spitzer podáva veľké výkony aj napriek zohriatiu. Podobné zábery by dokázal zo Zeme exponovať len ďalekohľad s priemerom objektívu 30 metrov.<ref name="Kozmos" />
 
V októbri [[2009]] Spitzerov vesmírny ďalekohľad objavil nový [[prstence Saturna|prstenec Saturna]]. Tento mimoriadne veľký prstenec nazývaný tiež prstenec Phoebe (podľa [[Phoebe (mesiac)|mesiačika]], ktorý v ňom obieha) je tvorený veľmi riedkym prachom. Studený prach, príliš matný na vizuálne pozorovanie, vydáva infračervené žiarenie, ktoré Spitzer zachytil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.astrovm.cz/cz/pro-navstevniky/novinky_obr/novy-obrovsky-saturnuv-prstenec/289.html
| autor = František Martinek
| titul = Nový obrovský Saturnův prstenec
| dátum vydania = 2009-10-10
| dátum prístupu = 2009-10-17
| jazyk = česky
}}</ref>
 
Medzi ďalšie úlohy Spitzera do budúcnosti patrí spresnenie hodnoty [[Hubbleova konštanta|Hubbleovej konštanty]], hľadanie galaxií na okraji vesmíru, spresnenie parametrov viac ako 700 telies, ktoré sa pravidelne približujú k Zemi, či pozorovanie atmosfér plynných exoplanét, ktoré objavuje vesmírne observatórium [[Kepler (družica)|Kepler]].<ref name="Kozmos" />
 
== Reference ==
12 040

úprav