Marcus Fabius Quintilianus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SilvonenBot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fa:کنتیلیان
d robot Zmenil: fa:کوئنتیلی; kozmetické zmeny
Riadok 18:
 
=== ''Institutio Oratoria'' ===
[[ImageSúbor:Jbulwer.jpg|thumb|300px|Gestikulácia rečníka podľa Quintiliana v diele ''Chirologia'' [[John Bulwer|Johna Bulwera]], 1644]]
''Institutio Oratoria'' (Základy [[rétorika|rétoriky]]), 12-dielna učebnica rečníctva, je jediným dochovaným Quintilianovým dielom. Je významná nielen ako pojednanie o teórií a praxi rečníctva, ale i ako zdroj informácii o rímskom vyššom vzdelaní a nárokoch, ktoré sa po všetkých stránkach kládli na pripravujúceho sa rečníka.
 
V Quintilianovej dobe sa prehlboval úpadok rečníctva, ktoré od nastolenia [[principát]]u stratilo svoju pôvodnú, [[rímska republika|republikánsku]] slobodu a so silnejúcim [[absolutizmus|absolutizmom]] panovníka stále viac skĺzavalo k prázdnemu pochlebovaniu cisárskej moci alebo okrasnému prednesu bez faktického obsahu. Obzvlášť v neskorších rokoch Domitianovej vlády dochádzalo v rímskom štáte k tvrdým represiám. Aj najslabšie podozrenie opozície mohlo byť označené za zločin proti cisárskemu majestátu a potrestané smrťou (Domitianova tyrania viedla nakoniec k jeho zavraždeniu roku 96). Napriek tomu, či snáď práve z týchto dôvodov, si Quintilianus vzal za svoj vzor rečníctvo záverečných období republiky a predovšetkým osobu [[Marcus Tullius Cicero|Marca Tullia Cicerona]], nielen ako model slobodného rečníckeho prejavu, ktorý kladie dôraz na tradičné morálne hodnoty rímskeho človeka, ale i ako jazykový vzor. Ciceronov jednoduchý, čistý a vecný štýl ([[aticizmus]]) bol významným odklonom od stále ozdobnejšieho a pompéznejšieho, ale prázdneho rečnenia Quintilianových súčasníkov ([[aziatizmus (rétorika)|aziatizmus]]). Tento pokus o návrat ku koreňom čiastočne súvisí i so zmenou politickej klímy po páde [[Nero]]na (68), v období Quintilianovho vrcholu, kedy sa nová [[Dynastia Flaviovcov|dynastia Flaviovcov]] odklonila od honosnosti cisárskeho života svojich predchodcov a obhajovala jednoduchosť a praktickosť.
 
Pri tvorbe svojho diela sa Quintilianus opieral o početné pramene už existujúce v [[rímska literatúra|rímskej literatúre]]. Jeho učebnica má byť viac kompilácia týchto starších pojednaní než originálnou prácou. [[Rétorika]] má v jeho podaní mať praktický, nielen teoretický dopad. Quintilianus tiež odmietal zhrnutie teoretickej alebo praktickej prípravy rečníka do niekoľkých poučiek. Naopak, trval na uchopení látky v kontexte. I vďaka tomu má jeho učebnica úctyhodných 12 kníh.
Riadok 56:
Už počas jeho života zložil na Quintiliana epigram jeho súčasník [[Marcus Valerius Martialis|Martialis]]. Je to dvojznačné dielko, ktoré na jednej strane adresuje, možno ironicky, Quintiliana ako záchrancu rímskej mládeže a na strane druhej sa vysmieva z jeho [[kariérizmus|kariérizmu]]<ref>Mart. II 90</ref>.
 
V neskorších obdobiach antiky slúžil Quintilianus ako vzor pre [[Augustín z Hippa|svätého Augustína]] a [[Hieronym|Hieronyma]]a.
 
Počas stredoveku kolovali iba zlomkové výňatky z Quintilianovho diela. K znovuobjaveniu došlo s oživením záujmu o antiku počas [[humanizmus|humanizmu]], kedy bol objavený rukopis celého Quintilianovho diela. Naväzovali naň [[Francesco Petrarca]] a neskôr, počas [[Reformácia|Reformácie]], [[Martin Luther]].
Riadok 65:
{{reflist}}
 
== Literatúra ==
* Conte, G.B. ''Dějiny římské literatury''. Praha: KLP, 2003.
 
== Iné projekty ==
Riadok 72:
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.thelatinlibrary.com/quintilian.html| Quintilianovo dielo] (latinsky)
* [http://martialis.blogspot.com/2004_12_01_archive.html| Martialov epigram] na Quintiliana (latinsky, anglicky)
 
[[Kategória:Spisovatelia starovekého Ríma]]
Riadok 87:
[[es:Quintiliano]]
[[ext:Quintilianu]]
[[fa:کنتیلیانکوئنتیلی]]
[[fi:Quintilianus]]
[[fr:Quintilien]]