Meander (riečny): Rozdiel medzi revíziami

[[ImageSúbor:Nowitna_river.jpg|thumb|right|Meandre na Yukone]]

* ''Nárazový breh'' je účinkami nárazov vodného toku podomieľaný a podkopávaný. Má konkávny (dutý) tvar a je často strmší ako protiľahlý nánosový breh.

* ''Nánosový breh'' je miestom, kde sa usadzujú riečne [[sediment]]y. Má konvexný (vypuklý) tvar a je často viac plochý ako protiľahlý nárazový breh.

Bočnou eróziou sa meandre postupne rozširujú a pozvoľna sa presúvajú smerom po prúde vodného toku. Ostrohy meandrov sa postupne zmenšujú, meandrová šija sa zužuje a dochádza k zaškrteniu meandra. Vtedy si vodný tok, najmä počas povodní, prerazí cestu naprieč zúženou meandrovou šijou, pričom si skráti cestu. Z niekdajšieho pretekaného meandra vzniká tzv. ''opustený meander''. Uprostred riečnych dolín ostávajú po zaškrtení meandrov z niekdajších ostrôh osamelo stojace pahorky alebo vŕšky, označované ako ''[[obtočník]]y''.

Opustené meandre sú v dolinách vodných tokov pomerne častým javom. Pretože voda v nich prestáva prúdiť, menia sa na meandrové jazierka.

* ''Meandrové jazierko'' má najčastejšie tvar rožka a volá sa aj ''mŕtve rameno''. Mŕtve rameno je spočiatku vyživované vodou z rieky, ktorá do neho presakuje cez náplavy. Postupne zarastá vodným [[rastliny|rastlinstvom]] a zapĺňa sa hnilokalom vznikajúcim pri rozklade rastlinných a živočíšnych zvyškov. V konečných štádiách sa premení na [[močiar (územie)|močiar]] alebo na mokrú [[lúka|lúku]].

* ''Meandrový pás''. Pás územia, v ktorom vodný tok meandruje a v ktorom sa nachádzajú aj opustené meandre a mŕtve ramená, sa nazýva meandrový pás. Šírka meandrového pása a veľkosť meandrov v ňom závisí od veľkosti vodného toku, jeho rýchlosti a záťaže, ktorú unáša. Smerom po prúde sa zväčšuje prietok a zmenšuje rýchlosť vodného toku, v dôsledku čoho šírka meandrového pása rastie. Pri veľkých riekach môže byť šírka meandrového pása až 18-krát väčšia ako riečne koryto. Meandrový pás býva od vyššie položenej časti [[riečna niva|riečnej nivy]] niekedy oddelený rôzne vysokou stráňou, ktorá sa nazýva ''wagram'' (názov pochádza z [[Rakúsko|Rakúska]]). Wagram neprebieha priamo, ale v smere toku sa oblúkovito stáča na rozličné strany.

Meandre sa rozdeľujú na voľné a vhĺbené.

* ''Voľné meandre'' vznikajú najmä na dolných tokoch riek alebo v rozsiahlejších plochých, rovinných úsekoch. Podľa povahy a vzťahu k okolitému terénu, ktorými preteká vodný tok. Vyznačujú sa tým, že zákruty vodného toku sa tvoria na vlastných náplavoch. Sú veľmi nestále a pri vyššom vodnom stave, ale najmä za povodňových fáz často dochádza k významným zmenám v sústave meandrov. Staré zanikajú a na iných miestach sa vytvárajú nové. Voľné meandre a široké meandrová pásy si vytvorili mnohé rieky aj na [[Slovensko|Slovensku]]. Dobre vyvinuté meandrové pásy ležia v doline [[Dunaj]]a, [[Morava (rieka)|Moravy]], dolného [[Váh]]u, [[Nitra (rieka)|Nitry]], [[Ipeľ|Ipľa]], [[Hron]]a, [[Tisa|Tisy]], [[Uh]]u, [[Bodrog]]u a i. Meandre väčších riek boli u nás úpravami vodných tokov zväčša umelo zmenené na mŕtve ramená, ktoré v dôsledku poklesu vodnej hladiny postupne vyschli.

* ''Vhĺbené meandre'' vznikajú na miestach, kde sa rieky prerezávajú naprieč horskými masívmi. Vhĺbené meandre sa vyznačujú tým, že zákruty vodného toku sa zarezávajú hlboko do skalného podkladu, tvoreného často veľmi odolnými horninami. Na rozdiel od voľných meandrov sú stále a patria často k turisticky najvyhľadávanejším častiam rozličných krajinných celkov.

[[ImageSúbor:Meuse,_in_the_french_ardennes.JPG|thumb|500px|center|Pohľad na meander rieky Meuse]]

Medzi krajšie vhĺbené meandre u nás patria štyri meandre [[Váh]]u — [[Kraľoviansky meander]] v [[Kraľoviansky prielom|Kraľovianskom prielome]] medzi [[Malá Fatra|Malou]] a [[Veľká Fatra|Veľkou Fatrou]] a meandre [[Národná prírodná rezervácia Krivé|Krivého]], [[Domašínsky meander|Domašína]] a [[Gabrišová|Gabrišovej]] — v [[Strečniansky prielom|Strečnianskom prielome]] cez [[Malá Fatra|Malú Fatru]] a meandre [[Dunajec|Dunajca]] v [[Pieniny|Pieninách]]. Vhĺbené meandre môžu dosiahnuť obrovské rozmery, napríklad 14 km dlhý meander rieky [[San Juan (rieka)|San Juan]] v južnom [[Utah]]u (USA) sa zarezal 260 m hlboko do odolných [[vápenec|vápencov]]. Pri meandroch vodných tokov vyrástli mnohé veľké a významné sídla ([[Moskva]] na rieke [[Moskva (rieka)|rovnomennej rieke]], [[Praha]] na [[Vltava|Vltave]], [[Bern (mesto)|Bern]] na [[Aare]] a i.).

[[de:Mäander (Flussschlinge)]]