De Stijl: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: fi:De stijl |
doplnenie textu a zdrojov |
||
Riadok 3:
'''De Stijl''' je jedna z [[avantgarda|avantgardných]] skupín, ktorá výrazne ovplyvnila vývoj modernej [[architektúra|architektúry]] v [[Európa|Európe]].
V roku [[1917]] sa okolo časopisu ''De Stijl'', ktorý založil [[architekt]] [[Theo van Doesburg]] v [[Holandsko|Holandsku]] sústreďovali stúpenci [[konštruktivizmus|konštruktivizmu]] ako [[Jacobus Johannes Pieter Oud]], [[Piet Mondrian]], [[Gerrit Rietveld]] a [[Bart van der Leck]]. Tento [[časopis]] bol orgánom kolektívneho štýlu a prvými dielami boli Mondrianove ''„Kompozície s farebnými plochami“'', na ktorých sa pravouholníky v základných farbách odrážajú od bieleho pozadia. Čoskoro na to vytvorili van Doesburg a van der Leck podobné diela. Manifest De Stijl obsahoval osem bodov a bol publikovaný v druhom čisle časopisu De Stijl. Manifest vyzýval k novej rovnováhe medzi individuálnym a univerzálnym, oslobodenie tvorby od tradície, a individuálnosti.
Názov skupina prebrala pravdepodobne zo spisu Gotfrieda Sempera Der Stil in den technischen und tektonischen Künsten oder Praktische Ästhetik z roku 1860.
Pojem neoplasticizmu sa spájal s Schoenmaekerom a jeho ťažením ,,nieuwe beeldingʼʼ- obmedzenie farebnej palety na tri základné farby: žltá- pohyb lúča (vertikálne),modrá- kontrastná farba k žltej (horizontálna obloha,)červená- spojenie modrej a žltej. Z tadiaľto taktiež pochádza teória horizontálnych a vertikálnych línii.
Umenie De Stijlu sa spravovalo zásadami: úplnou abstrakciou a obmedzením výtvarného slovníka na priamku, pravý uhol a tri základné farby: modrú, červenú, žltú, s troma achromatickými farbami- bielou, sivou a čiernou. Základný cieľ hnutia bol silno ovplyvnený [[kubizmus|kubizmom]]. Majstrovské ovládanie geometrických výrazových prostriedkov umožnilo umelcom De Stijlu vyhnúť sa odkazom na vnímanú realitu a vo svojich dielach predstavovať číru podstatu skutočnosti. Títo umelci a snažili vyjadriť univerzálnosť.
Řádek 10 ⟶ 13:
Úsilie skupiny De Stijl čerpá podnety z matematiky a hudby. V diele skupiny De Stijl krása spočíva v čistote.
Mladí [[sochár]]i, [[Antoine Pevsner]] a [[Naum Gabo]], uverejnili v roku [[1920]] ''Konštruktivistický manifest'', kde sa umelcova tvorivá práca porovnáva s tvorivosťou vesmíru a činnosťou inžiniera. Gabo a Pevsner tvrdili, že aj príroda tvorí ako zvrchovaný inžinier.
Známe je aj Rietveldovo červenomodré kreslo, z 1917, bolo prvým príkladom neoplastickej estetiky v trojrozmernom predmete.
V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom.
Jedna z prvých uverejnených stavieb z tohto štýlu je Oudov návrh radových domov na prímorskej hlavnej triede v [[Scheveningen]]e v roku [[1917]]. Ide o kompozíciu pravouhlých hranolov rôznych výšok zrezaných do jedného priečelia. Projekt, ktorý bol publikovaný v prvom čísle časopisu De Stijl. Najznámejšou dokončenou stavbou je dom ''Schröder'', na konci radových domov, na periférii [[Utrecht]]u. Ide o hranol zložený z plôch, ktoré sa pravouhlo pretínajú.
Na výstave ''„De Stijl“'' [[1923]], v [[Paríž]]i bol vystavený návrh protistavby neobyčajného domu (''Theo van Doesburg''). A práve Dosburg tu predstavil ''„protistavbu“'', čo je analytická metóda, ktorá má za úlohu predviesť architektonickú konštrukciu prostredníctvom rozkladu a následného znovuzoskupenia plôch a priestorov ich prenikaním a vzájomným rezaním do pravého uhla. Táto výstava zahrňovala aj projekt Rosenbergovej vily, štúdiu interiéru univerzitnej haly a projek ,, domu pre umelcaʼʼ.
Známe je aj Rietveldovo červenomodré kreslo, z 1917, bolo prvým príkladom neoplastickej estetiky v trojrozmernom predmete.
V roku 1920 Valter Gropius pozval na Baushaus Van Doesburga. Táto návšteva spôsobila na škole zmätok, nakoľko študenti a aj celá škola ostala výrazne ovplyvnená van Doesburgovím krátkym pobytom.
Rietveld v roku 1924 postavil rodinný dom Schröder – Schräder v Utrechte. Tento dom splňoval Doesburgov program ,,Tot een beeldende architectuur"(Šestnásť bodov výtvarnej architektúry). Bol elementárny, ekonomický a funkčný, nemonumentálny a dynamiský, antikubistický a antidekoratívny. Horné podlažie má otvorený meniteľný pôdorys.
V roku 1928 navrhol van Doesburg Caffe LʼAubette v Štrassburgu. Obsahovala sled dvoch veľkých verejných priestorov, a ďalších pomocných priestorov. Kaviareň vznikla v spolupráci s Hansom Arpom a Sophiou Tauber-Arpovou. Všetky miestnosti boli modulované plytkými nástennými reliéfmi.
Táto kaviareň bola posledným neoplastickým dielom, ktoré malo nejaký význam. Začiatkom 30-tych rokov bol ideál neoplasticizmu opustený a navrátil sa ku svojim počiatkom v abstraktnej maľbe.
Manifest
1 Existuje staré a nové vedomie doby. Staré smeruje k individálnemu, nové smeruje k univerzálnemu. Konflikt medzi individuálnym a univerzálnym sa dnes odráža rovnako vo svetovej vojne ako aj v umení.
2 Vojna ničí starý svet so všetkým, čo obsahuje: prednostné postavenie individua vo všetkých oblastiach
3 Nové umenie odhalilo podstatu nového vedomia doby: rovnováhu medzi univerzálnym a individuálnym.
4 Nové vedomie je pripravené realizovať sa vo všetkom, vrátane každodenných vecí života.
5 Tradícia, dogma a prednostné postavenie individua (prirodzene) stojí tomuto uskutočňovaniu v ceste.
6 Zakladatelia neoplasticizmu preto vyzývajú všetkých, ktorí veria v reformu umenia a kultúry, aby zničili všetko, čo narošuje ďalší vývoj rovnako ako nové výtvarné umenie, tým, že sa zbaví obmedzenia prírodnými formami, a výlúči všetko, čo stojí v ceste výrazu čistého umenia, extrémnemu dôsledku každého konceptu umenia.
== Použitá literatúra ==
* Prinaová, F.- Demartiniová, E. : ''1000 let architektury''. Slovart 2006, 280. ISBN 80-7209-838-1
* [http://users.compaqnet.be/architectuur20/destijl/index.htm]
Frampton, K.: Moderní architektura. Academia 2004, ISBN 80-200-1261-3
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:De Stijl}}
| |||