Protitanková zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: it:Artiglieria controcarri |
d Robot: gramatické korekcie textu; kozmetické zmeny |
||
Riadok 10:
Na zneškodnenie zbraní a pozorovacích prístrojov postačuje často bežná (priebojná) munícia pre ručné zbrane, problémom je, že tieto zariadenia predstavujú veľmi malé ciele, ktoré je obtiažne zasiahnuť aj z malej vzdialenosti. Podobne na zastavenie tanku stačí relatívne malá nálož výbušnín, problémom je ale jej doprava a umiestnenie na vhodné miesto. Zastavený tank je ale už pomerne jednoduché zničiť napríklad paľbou poľného delostrelectva - je to stacionárny cieľ, na ničenie ktorých je poľné delostrelectvo dostatočne vybavené (priamy zásah stropu veže alebo hornej časti trupu delostreleckým granátom kalibru viac ako 100mm zničí alebo aspoň vyradí dlhodobo z boja aj väčšinu moderných tankov).
== Vývoj protitankových zbraní ==
Najstaršími protitankovými zbraňami pechoty boli bežné pušky a guľomety, vybavené priebojným strelivom s tvrdým, kaleným oceľovým jadrom. Balistický výkon a dopadová energia priebojných striel z ručných strelných zbraní však veľmi rýchlo prestala stačiť na prebitie rýchlo sa zvyšujúcej hrúbky a kvality tankových pancierov. Cisárske Nemecko ako prvé zaviedlo v roku 1918 špecializovanú protitankovú zbraň - protitankovú pušku [[Mauser Tank-Gewehr 1918]] kalibru 13,25mm a náboj 13,25 x 92 mm Mauser. Jednoranná zbraň mala dvojčlennú obsluhu, vážila 16,6kg a na vzdialenosť 100 metrov prebíjala 25 mm oceľový plát a na 500 metrov 20 mm plát.
Riadok 17:
Relatívne najúčinnejším prostriedkom pre boj s tankami (v čase prvej svetovej vojny) boli poľné delá, kanóny i húfnice. Na prvé typy tankov postačovala bežná trhavá munícia pre poľné delá, ale so zdokonaľovaním tankov prestala stačiť ich presnosť, priebojnosť i rýchlosť paľby. V Nemecku, ktoré najviac pocítilo účinnosť tankov, vzniká idea protitankového kanónu, ale kapitulácia zabránila vzniku čo i len prototypu takejto zbrane.
V medzivojnovom období vzniká predovšetkým protitankový kanón ako špecializovaný typ delostreleckej zbrane určený prednostne pre boj s tankami. Protitankový kanón je konštruovaný pre priamu paľbu na pohyblivé obrnené ciele. Typický protitankový kanón sa vyznačuje vysokou počiatočnou rýchlosťou strely, ktorá zabezpečuje prebitie pancieru tanku, nízkou siluetou, ktorá umožňuje dobré maskovanie a krytie v teréne a robí s neho ťažšie zasiahnuteľný cieľ, veľkým odmerom vrchnej lafety, čo umožňuje viesť paľbu v väčšom priestore bez potreby manipulovať s celým kanónom, obvykle je vybavený poloautomatickým klinovým záverovým systémom, čo umožňuje vysokú rýchlosť paľby (krátkodobo až 30-35 výstrelov za minútu). Dôležitou požiadavkou je aj nízka celková hmotnosť zbrane, čo zvyšuje pohyblivosť zbrane v teréne (neslobodno zabudnúť, že väčšina vtedajších diel bola ešte stále ťahaná koňmi). Požiadavka nízkej hmotnosti však obmedzuje použiteľný kaliber zbrane a preto väčšina protitankových kanónov predvojnového obdobia má malý kaliber - do 50 mm, len výnimočne väčší.<br />
Výsledkom snáh konštruktérov je niekoľko zbraní, s ktorými armády vstupujú do bojov druhej svetovej vojny. K najstarším zbraniam patrí francúzsky 25mm protitankový kanón Hotchkiss, ďalej stojí za spomenutie švédsky 37mm protitankový kanón Bofors, zavedený v mnohých armádach západnej Európy a v Poľsku, sovietsky 37mm protitankový kanón vzor 1930 (1-K) vytvorený na základe licencie nemeckej firmy Rheinmetall, nemecký 37mm protitankový kanón PaK 35/36 (je veľmi príbuzný predošlému, sovietskemu!), britský 40mm protitankový kanón Ordnance QF 2-pounder a starší (z roku 1920) 47mm kanón Ordnance QF 3-pounder, ktorý však výkonovo silne zaostával.<br />
K najmodernejším a najvýkonnejším zbraniam patril sovietsky 45mm protitankový kanón vzor 1937 a nemecký 50mm protitankový kanón PaK 38.
Ani konštrukcia relatívne účinných protitankových kanónov však neriešila najvážnejší problém - poskytnúť pechote účinnú protitankovú zbraň použiteľnú v prvej línii obrany a schopnú doprevádzať pechotu aj v útoku. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že bežné kalibre streliva pechotných zbraní nemajú potrebný výkon a je potrebné skonštruovať nové náboje s veľmi vysokým balistickým výkonom, vysokou počiatočnou rýchlosťou a vysokou dopadovou energiou a k nim, samozrejme, príslušné zbrane.
Problém protitankových pušiek bol riešený vo viacerých krajinách.<br />
V Poľsku vznikla protitanková puška [[Karabin przeciwpancerny wzór 35]] na náboj 7,92x107 mm DS, v Nemecku protitanková puška [[Panzerbüchse 38]] (PzB 38) na náboj 7,92x94 mm a ťažká protitanková puška (v skutočnosti malokalibrový kanón) 2,8/2 cm [[Schwere Panzerbüchse 41]] (sPzB 41) na náboj 28x190mm, vo Veľkej Británii vznikla protitanková puška Rifle Anti-Tank .55in Boys na náboj Kynoch .55 Boys (13,97x99 mm), vo Fínsku protitanková puška (v skutočnosti malokalibrový kanón) [[Lahti L-39]] na náboj 20x138 mm Solothurn Long, v Japonsku protitanková puška (v skutočnosti opäť malokalibrový kanón) 97-Shiki (Type 97) kalibru 20x125 mm. Do vysokého stupňa boli rozpracované protitankové pušky aj v Česko-Slovensku, ale vývoj bol dokončený až počas nemeckej okupácie a zbraň sa dostala do výzbroje nemeckých jednotiek SS ako M.SS-41. Vývoj protitankovej pušky začal aj v Sovietskom zväze a dostal sa do štádia zavádzania protitankovej pušky PTR-39 kalibru konštrukcie Rukavišnikova, ale po úspešnej nemeckej spravodajskej akcii (sovietskej rozviedke bola podstrčená dezinformácia o vysokej hrúbke pancierov nemeckých tankov) bola v roku 1940 puška z výzbroje vyradená. <br />
Všetky predvojnové protitankové pušky mali rovnaké necnosti - nízku priebojnosť (len okolo 30mm na vzdialenosť 100 metrov), vysokú hmotnosť - typicky viac ako 15 kilogramov, ale napríklad Lahti L-39 až 49,5kg, veľmi vysoký spätný ráz... Výnimkou je len nemecká ťažká protitanková puška 2,8/2 cm [[Schwere Panzerbüchse 41]], ktorá prebíjala na 100 metrov až 75 mm plát a na 500 metrov ešte stále 40mm, vážila však tiež 229kg a svojou konštrukciou (vrátane ochranného štítu) patrí skôr k malokalibrovým protitankovým kanónom.
Riadok 30:
<!--- pokračovanie--->
== Kategórie protitankových zbraní ==
=== Kinetické ===
Prerážajú kinetickou energiou takže hrúbka prerazeného panciera závisí od vzdialenosti ciela a od úsťovej rýchlosti a hmotnosti strely (z čoho sa aj počíta kinetická energia).
Rozoznávame zhruba 2 kategórie.
[[
==== Protipancierové ====
Jadro z vysokolegovanej ocele alebo s [[volfrám]]ovým jadrom (2). Sú trochu kratšie ako normálne granáty. Chýbajúca dlžka je vyrovnaná [[balistika|balistickou]] kuklou (1). Sú vyrobené tak, aby po prerazení [[pancier]]a ostali v tanku a vybuchli až vnútri.
Riadok 50:
Prerážajú homogénny pancier hrubý cca. ''2x vlastného kalibru''. Používali sa kedysi predovšetkým na bojových lodiach proti iným bojovým lodiam alebo extrémne silným cieľom (len prerazenie nestačí, treba aj výbuch vnútri). V pozemnej armáde sa nepoužívajú. Ich určitou výhodou je vysoká imunita proti agresívnej aktívnej ochrane a pomerne vysoká účinnosť proti reaktívnemu pancierovaniu.
[[
==== Podkalibrové ====
Základom obyčajne tenká šípka z ultraťažkého materiálu (2)(napr. ochudobnený [[urán (prvok)|urán]]) alebo z vysokolegovanej ocele menšia ako kaliber a preto obalená obalom (1) s vodiacimi krúžkami (3) do kalibru. Tento obal je z ľahkých materiálov (napr. [[plast]]u). Po vyletení z hlavne sa tento obal rozpadne a ostane len šípka. Keďže stratila hmotnosť (obal je preč), získala rýchlosť (aj 2x) a tá stačí na prerazenie panciera. Prerážajú homogénny pancier zhruba ''3x vlastného kalibru'' (pôvodného). Zabíjajú črepinami z panciera, ktorý prerazili alebo sa roztavia a zabíjajú spŕškou taveniny, ktorá aj odpáli muníciu.
Riadok 58:
Používajú sa ako munícia do tankov proti iným tankom. Anglické meno je ''SABOT''.
=== Výbušné ===
==== Trieštivotrhavé ====
Veľmi málo účinné proti opancierovanej technike, dokonca i pri priamom zásahu. Prerážajú len pancier hrubý zhruba 1/5 kalibru. Používané len keď nie sú iné protitankové prostriedky k dispozícii.
[[
==== Kumulatívne ====
Výbuch smeruje len dopredu, naviac je koncentrovaný do úzkeho lúča (asi desatina kalibru). Väčšinou sa používajú ako hlavice rakiet a pancierových pästí. Prerážajú homogénny pancier zhruba ''5x až 10x vlastného kalibru''. Zabíjajú črepinami a taveninou panciera, ktorý prerazili. '''Neúčinné proti kompozitným pancierom''' (lepšie povedané prerážajú len polovicu alebo tretinu alebo aj menej kalibru).
Riadok 75:
'''Poznámka 2''': Údaje o hrúbke platia pre homogénny [[oceľ]]ový [[pancier]]. Pre kompozitné panciere ešte vydeliť zhruba 3 alebo aj 10 podľa typu.
=== Protitankové rakety ===
Väčšinou riadené buď strelcom samotným alebo samonavádzacie. Prakticky všetky sú príliš pomalé aby prerážali [[kinetická energia|kinetickou energiou]] a preto používajú ''kumulatívne hlavice''. Do príchodu ''kompozitných'' a ''reaktívnych pancierov'' to boli najúčinnejšie protitankové zbrane. Ich účinnosť sa stale zvyšuje zmenou ich konštrukcie a usporiadania, napr: tandemová hlavica (proti reaktívnemu pancierovaniu) alebo navádzanie rakety tak že na tank zaútočí zhora, kde je pancier slabý. V sučasnosti je PTRS asi najefektívnejšou protitankovou zbraňou. Má ďaleký dostrel, vysokú pravdepodobnosť zásahu prvou ranou a vysokú mobilitu. V súčasnosti sa moderné armády vyzbrojujú raketami typu ''fire and forget'', ktoré po zameraní sledujú cieľ automaticky a netreba ich ďalej riadiť. Väčšina z nich je odpaľovaných z ramena napr. Javelin alebo sú montované na vrtuľníky a bojové vozidlá. napr [[Hellfire]] na [[AH-64 Apache]].
Príklady:
* [[LAW]]
* [[TOW]]
* [[MILAN]]
=== Míny ===
Protitanková [[PT mína]] je špeciálny druh míny s obsahom trhaviny dostatočne veľkým na zničenie alebo vyradenie tanku z boja. Väčšinou nereaguje na pešiaka ale až na tank. Aktivačný tlak na PT mínu sa pohybuje od 80 kg do 300 kg ak je mína nastavená mechanickým tlakovým roznecovačom, napr: CS míny PTMi BA-3, PtMiK a okolo 3,5 kg ak je vybavená tyčkovým roznecovačom, napr. CS mína PtMiU, Juhoslovanská mína TMRP6.
Riadok 94:
Tiež sa dajú zničiť [[Priehradová paľba|priehradovou paľbou]], ktorá ich privedie k predčasnému výbuchu.
=== Delostrelecké strely (granáty) proti obrneným cieľom ===
==== Priebojné strely (granáty) plnokalibrové ====
{| border="1" cellspacing="0" width="600"
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[
| width="20%" align="center" valign="bottom" | [[
|-
|Strela priebojná plnokalibrová "tupohlavá"
Riadok 107:
|Strela priebojná plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou
|}
'''Priebojná strela plnokalibrová "tupohlavá"''' je zhotovená z vysokolegovanej ocele a tepelne spracovaná kalením. Hlavovú časť strely je tvarovaná do ogiválneho hrotu s dĺžkou približne 1 kaliber. Hrot musí byť krátky, pretože je extrémne namáhaný a štíhlejší hrot strely by sa pri kolmom dopade mohol roztrieštiť a pri šikmom dopade by sa ľahko zlomil. Predná časť strely je tepelne spracovaná na vysokú tvrdosť, telo na vysokú húževnatosť. Do dna strely je vypracovaná dutina, v ktorej je umiestnená výbušná náplň, ktorá po prieraze pancieru exploduje a ničí zariadenie a posádku tanku. Výbuch trhavej náplne zabezpečuje [[zapaľovač|dnový zapaľovač]] so stopovkou.<br /> Rozmery dutiny záležia na kalibry dela, s ktorého je strela vystrelená a na predpokladanom namáhaní strely pri prenikaní pancierom.
Všeobecne platí, že strely malých kalibrov (okolo 30mm) majú dutinu relatívne veľkú, pretože v prípade, že nedôjde k prierazu pancieru, pôsobia ako strely trieštivé a trhavé a na to je potrebná dostatočná náplň trhaviny alebo sa naopak trhavinová náplň a dnový zapaľovač úplne vynecháva, strely stredných kalibrov (60-120mm) majú dutinu pomerne menšiu ako strely malých kalibrov (pod 50mm), pretože pevnosť tela strely je dôležitejšia ako ničivý účinok za pancierom, naopak strely veľkých kalibrov (nad 150mm - lodné delá) majú dutinu opäť väčšiu, pretože pevnosť tela je dostatočná a potrebný mohutný ničivý účinok za pancierom.<br />
Takáto strela má dva hlavné nevýhody - vysoký aerodynamický odpor a vysokú pravdepodobnosť odrazu od pancieru pri šikmom dopade viac ako 30° od kolmice, pri dopade pod uhlom viac ako 60° je už 100% odrazov.
Riadok 118:
Vyznačuje sa tým, že na tele strely sú v prednej časti strely vytvorené dve drážky po obvode strely. Telo strely je tepelne spracované tak, že strela má v prednej časti vysokú tvrdosť, v zadnej časti vysokú húževnatosť. Pri náraze na pancier sa predná časť strely chová ako protipancierová čapica, naruší povrchovú vrstvu pancieru. Následne dôjde v dôsledku mechanických napätí pri náraze k strihu materiálu strely v prvej alebo v druhej drážke, pričom vzniká hrot. Strela sa teda chová ako priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou čapicou, s tým, že je vyrobená z jedného kusu materiálu a na časti sa rozdelí až pri náraze na pancier. Výhodou je výrazne nižšia technologická náročnosť, odpadá technologicky náročné letovanie protipancierovej čapice na strelu, ktoré sa robilo v sústruhoch. Nevýhodou je menšia priebojnosť strely, pretože časť dopadovej energie sa spotrebuje na pretvarovanie strely a strih materiálu.
Priebojné plnokalibrové strely sa v
'''Strely (granáty) plnokalibrové jadrové'''
{| border="1" cellspacing="0" width="300"
| align="center" valign="bottom" | [[
| align="center" valign="bottom" |[[
|-
| Strela priebojná plnokalibrová jadrová s balisticky výhodným tvarom
Riadok 137:
Plnokalibrové priebojné jadrové strely prešli najväčším rozvojom počas druhej svetovej vojny a po nej. Strely s balisticky výhodným tvarom používali predovšetkým nemecké vojská, čo im v spojení s kvalitnejšími zameriavačmi umožňovalo začínať boj na väčšiu diaľku, strely cievkového tvaru používali sovietske vojská (strely prvého typu pre 57mm kanóny, druhého typu pre 85mm kanóny) a britské vojská (strely tretieho typu).
Plnokalibrové strely s priebojným jadrom sa v
==== Priebojné strely podkalibrové ====
{| border="1" cellspacing="0" width="450"
| align="center" valign="bottom" | [[
| align="center" valign="bottom" | [[
| align="center" valign="bottom" | [[
|-
| Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, rotačná - stabilizovaná rotáciou
Riadok 149:
| Strela podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípová - stabilizovaná aerodynamicky, krídlami, "západná koncepcia"
|}
Vnútorná a vonkajšia balistika zbraní sú v rozpore - pre pohyb a urýchľovanie strely v hlavni je žiadúce, aby mala strela čo najväčší priemer a čo najmenšie prierezové zaťaženie, naopak pri lete strely k cieľu je žiadúce, aby mala strela malý priemer, čo najmenší aerodynamický odpor a čo najväčšie prierezové zaťaženie, aby bol pokles rýchlosti na dráhe čo najmenší. Aj cieľová balistika má podobné požiadavky - čo najvyššiu dopadovú rýchlosť a čo najväčšie prierezové zaťaženie strely. <br />
Tieto protichodné požiadavky sa pokúšajú riešiť podkalibrové strely. <br />
'''Strela priebojná podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou'''<br />
Strela sa skladá z dvoch hlavných častí - vodiaceho puzdra a jadra. Jadro strely má tvar klasickej strely, je starostlivo aerodynamicky tvarované a prakticky celé je vyplnené priebojným jadrom. Vodiace puzdro je zhotovené z jednej alebo niekoľkých častí a tvarované tak, aby malo čo najväčší aerodynamický odpor. Jadro je vložené do puzdra a celá zostava do nábojky náboja.<br />
Pri výstrele je strela v hlavni urýchľovaná ako strela veľkého kalibru s malým prierezovým zaťažením a preto dosahuje vysokú počiatočnú rýchlosť. Po opustení hlavne sa vodiace puzdro oddelí od jadra a jadro pokračuje k cieľu. Puzdro má veľký aerodynamický odpor a je intenzívne zbrzdené. Je niekoľko spôsobov ako spoľahlivo oddeliť jadro od vodiaceho puzdra bez nepriaznivého vplyvu na presnosť streľby. Puzdro sa môže oddeľovať:
* pôsobením aerodynamických síl - je tvarované tak, že má mimoriadne veľký aerodynamický odpor
Riadok 160:
* kombináciou predošlých možností
'''Strela priebojná podkalibrová s oddeliteľnou vodiacou časťou, šípovitého tvaru'''<br />
Strely stabilizované rotáciou majú obmedzenú dĺžku, rotáciou možno stabilizovať len strely, ktorých dĺžka neprekračuje zhruba šesťnásobok ich priemeru. Preto sa začali používať strely stabilizované krídlami. To umožnilo ďalej zmenšiť priemer strely a zväčšiť jej dĺžku, čo spôsobilo rast prierezové zaťaženia a významne zvýšilo priebojnosť striel. Použitie šípových striel (a kumulatívnych striel) si vynútilo prechod na tankové kanóny s hladkým vývrtom (nemajú drážkovanie hlavne), ktoré dnes používajú všetky moderné tanky. Strely kanónov s hladkým vývrtom sú stabilizované aerodynamicky - krídielkami- a to aj strely trieštivo-trhavé.
Riadok 167:
Šípovitá strela môže mať rôznu, aj pomerne zložitú konštrukciu. Spravidla sa skladá z troch základných častí: balisticke špičky, vlastného penetrátoru a stabilizačných krídiel. Penetrátor môže byť homogénny - vyrobený z jedného kusu materiálu, pričom základným materiálom sú špeciálne ocele, rôzne zliatiny wolframu alebo uránu. Môže tiež byť vyrobený ako "skladaný" s rôznym usporiadaním, napríklad do oceľovej trubice je umiestnený prút z wolfrámovej alebo uránovej zliatiny. V prednej alebo naopak v zadnej časti penetrátoru môže byť vložené "jadro" z veľmi tvrdého materiálu a podobne. Hlavnou príčinou značnej rozmanitosti konštrukcií penetratorov je fakt, že každá konštrukcia penetratoru sa hodí len proti určitej konštrukcii tankového pancieru a proti inej konštrukcii pancieru má priebojnosť menšiu (často aj výrazne). Podobne má konštrukcia penetrátoru výrazný vplyv na priebojnosť a chovanie penetrátoru pri dopade na sklonenú prekážku, alebo na pancier chránený predstavným pancierom, kedy sa môže penetrátor rozkmitať či zlomiť (penetrátor má obrovskú energiu - bežne viac ako 7MJ a malý priemer - menej než 3cm).
Všetky varianty podkalibrovej strely mali počiatočnom období vývoja značné problémy s presnosťou streľby, spôsobené nepravidelným a nesymetrickým oddelovaním vodiacich častí od priebojného jadra alebo šípu a trvalo takmer dve desaťročia, kým sa tieto problémy podarilo vyriešiť. Postupne boli opustené aj podkalibrové strely stabilizované rotáciou a v
==== Protipancierové strely výbušné ====
{| border="1" cellspacing="0" width="300"
| align="center" valign="bottom" | [[
| align="center" valign="bottom" | [[
|-
|Kumulatívna strela stabilizovaná aerodynamicky - krídlami
| |||