Wikipédia

Komunistická strana Peru – Svetlý chodník: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Erakis (diskusia | príspevky)
1 219 editací
d obrázok
d Robot: gramatické korekcie textu; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Flag of Sendero Luminoso.svg|right|thumb|Vlajka hnutia ''Svetlý chodník'']]
 
'''Komunistická strana Peru - Svetlý chodník''' ([[španielčina|špan]]. ''Partido Comunista del Perú – Sendero Luminoso'', PCP-SL) viac známa len ako '''Svetlý chodník''' (''Sendero Luminoso'') je [[Maoizmus|maoistická]] [[Partizánska vojna|guerilová]] organizácia pôsobiaca v [[Peru]].
Riadok 12:
 
== Vznik ==
''Svetlý chodník'' bol založený na konci 60. tych rokov ako odnož ''Komunistickej strany Peru (Bandera Roja)'' profesorom filozofie Abimaelom Guzmánom (jeho prívrženci ho volali "Presidente Gonzalo"), ktorého učenie vytvorilo základ pre militantnú maoistickú doktrínu hnutia.
 
Prvýkrát sa hnutie prejavilo na univerzite San Cristobál v Huamange v regióne [[Ayacucho]], kde Guzmán učil. Mnoho jeho študentov si osvojilo radikálnu ideológiu hnutia a medzi rokmi [[1973]] a [[1975]] ''Svetlý chodník'' získal kontrolu v študentskych radách nielen v Huamange, ale aj na univerzitách v [[Huancayo]] a [[La Cantuta]] a jeho členovia mali významnú účasť aj vo viacerých univerzitách v [[Lima|Lime]]. O nejaký čas neskôr, keď na univerzitách prehrali viacero študentských volieb, vrátane Guzmánovej vlastnej v Huamangu, rozhodli sa ich opustiť a začali sa viac zapájať do aktivít smerujúcich k ozbrojenému povstaniu.
 
Začínajúc [[17. marec|17. marcom]] [[1980]] ''Svetlý chodník'' organizoval sériu tajných mítingov v ''Ayacuche'', kde "ústredný výbor" vytvoril revolučné vedenie, ktoré organizovalo milície k presunu do strategických oblastí v provinciách k začiatku ozbrojeného boja.
Riadok 22:
Keď peruánska vojenská vláda v r. 1980 povolila voľby prvýkrát po dvanástich rokoch, ''Svetlý chodník'' bol jednou z niekoľkých ľavicových politických skupín, ktoré sa ich rozhodli bojkotovať a namiesto toho odštartovali proti vláde partizánsku vojnu. [[17. máj]]a 1980, v predvečer prezidentských volieb napadli členovia skupiny volebný úrad a spálili schránky s neoznačenými volebnými lístkami v meste ''Chuschi'' v ''Ayacucho'', čo sa pokladá za ich prvý "akt vojny" .
 
Počas 80.tych rokov organizácia výrazne nabrala na sile, počet jej členov dosiahol vyše 23 000 a do roku [[1991]] mal už ''Svetlý chodník'' pod kontrolou veľkú časť vidieka v centrálnom a južnom Peru a výrazne sa tiež prejavoval aj na predmestiach hlavného mesta Limy, kde jeho členovia podnikali útoky proti civilnému obyvateľstvu a infraštruktúre. Napr. v júni [[1985]] odpálili výbušninu v aute blízko vládneho a justičného paláca, v roku [[1983]] zapríčinili rozsiahle výpadky prúdu zničením transformačných veží a vypálili tiež ''Bayerovu'' priemyselnú továreň, pričom ju úplne zničili. V jednom z ich posledných útokov [[16. júl]]a [[1992]] odpálili silnú bombu na ''Taratskej ulici'' v luxusnej štvrti ''Miraflore'' v ''Lime'', pričom zahynulo 25 ľudí a ďalších 155 sa zranilo.
[[ObrázokSúbor:Sendero Luminoso Peru.png|right|thumb|Oblasti pôsobenia Svetlého chodníka v [[Peru]]]]
Na vidieku sa pokúšali zabezpečovať si podporu praktizovaním tzv. "ľudových súdov", pri ktorých svojvoľne odsudzovali na smrť miestnych štátnych úradníkov, zámožných obchodníkov, zlodejov dobytka či iných medzi chudobným vidieckym obyvateľstvom neobľúbených ľudí. Túto podporu však nie vždy dostávali a tak sa stávalo, že medzi ''Svetlým chodníkom'' a miestnym roľníckym obyvateľstvom vznikali konflikty, a to hlavne potom, ako peruánska vláda začala podporovať roľnícke domobranné skupiny zvané ''rondas''. Konflikty vyvrcholili, keď v marci 1983 ''rondasisti'' v provincii [[Huancasancos]] v mestečku ''Lucanamarca'' brutálne zabili miestneho veliteľa ''Svetlého chodníka'', ''Olegaria Curitomaya''. Ako odpoveď na to členovia ''Svetlého chodníka'' [[3. apríl]]a 1983 napadli ''Lucanamarcu'' a ďalšie okolité dediny a zavraždili v nich celkovo 69 ľudí, vrátane žien a detí. Táto udalosť sa stala známa ako ''Lucanamarcský masaker'' a bola prvým z viacerých veľkých útokov ''Svetlého chodníka'' proti roľníckej komunite.
 
Počas vojny bol ''Svetlý chodník'' v ozbrojenom konflikte okrem vládnych vojsk a nimi podporovaných milícií ''rondas'' aj s inou významnou guerrillovou skupinou, umiernenejším [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|Revolučným hnutím Tupaca Amaru]]. Stál však aj za mnohými individuálnymi vraždami svojich oponentov, politikov, odborárov, aktivistov, no aj cudzincov pôsobiacich v Peru a tiež niekoľkých turistov. Z týchto aktov najväčšie pobúrenie spôsobila napr. vražda populárnej afro-peruánskej aktivistky ''Maríe Eleny Moyanovej'' z [[15. február]]a 1992, či vražda 2 poľských a talianskeho kňaza z augusta 1991.
Riadok 33:
Vojenské jednotky však často porušovali ľudské práva, používali prílišné násilie a zabili mnoho nevinných civilistov, ničili dediny, vraždili a mučili ľudí podozrivých z podpory organizácie a stali sa zodpovednými za niekoľko veľkých masakier civilného obyvateľstva spôsobených počas konfliktu. Štát okrem nasadenia armády do boja proti Svetlému chodníku široko zapojil aj tajné služby, ktoré sa ale tiež stali zodpovedné za mnoho zverstiev, predovšetkým za masakre v ''La Cantuta'' a ''Barrios Altos'', ktoré spáchali ich polovojenské oddiely smrti známe ako [[Grupo Colina]]. Vládne jednotky tiež brutálne potlačili viacero väzenských vzbúr, čo si vyžiadalo stovky obetí. V konečnom dôsledku všetky tieto aspekty zapríčinili, že mnohý ľudia začali vnímať ''Svetlý chodník'' ako menšie zlo.
 
Po páde vlády prezidenta [[Alberto Fujimori|Alberta Fujimoriho]] dočasný prezident [[Valentín Paniagua]] založil ''"Komisiu pre pravdu a zmierenie"'' kvôli vyšetrovaniu konfliktu. Tá vo svojej záverečnej správe z roku [[2003]] zverejnila, že medzi rokmi 1980 až [[2000]] zahynulo alebo zmizlo kvôli ozbrojenému konfliktu v Peru 69 280 ľudí. Uvádza, že ''Svetlý chodník'' je zodpovedný za polovicu obetí konfliktu, za zvyšok sú zodpovedné vládne jednotky a v menšej miere aj iné malé guerrillové skupiny a miestne milície.
 
== Zajatie Guzmána a pád hnutia ==
[[12. september|12. septembra]] 1992 peruánska polícia zatkla ''Guzmána'' a niekoľko ďalších lídrov ''Svetlého chodníka'' v apartmáne nad tanečným štúdiom v štvrti ''Surquillo'' v ''Lime''. Polícia monitorovala apartmán spolu s viacerými ďalšími podozrivými miestami, kde boli videný členovia skupiny. Guzmána odhalila prehliadka odpadkového koša apartmánu, kde objavili prázdnu tubu od kožného krému proti psoriáze, ktorou Guzmán trpel. Zatknutie prišlo práve v čase, keď aktivity ''Svetlého chodníka'' dosahovali svoj vrchol a po mnohých aktoch teroru bolo veľa ľudí presvedčených o tom, že by mohol reálne destabilizovať vládu a uchopiť moc v krajine.
 
Hoci vysoká aktivita ''Svetlého chodníka'' nejaký čas pokračovala aj po Guzmánovom zatknutí, keď v r. [[1993]] začal hovoriť o mieri, organizácia sa rozdelila, niektorý členovia súhlasili s Guzmánom, iný nie. V tej militantnejšej frakcii Guzmánovu rolu lídra prevzal ''Oscar Feliciano Ramirez'', ktorého zatkli peruánske úrady až v r. [[1999]]. Po Ramirézovom zatknutí sa skupina ešte viac roztrieštila, guerrillové aktivity rapídne klesli a do oblastí v ktorých predtým organizácia pôsobila, sa vrátil relatívny pokoj.
 
Napriek silnému oslabeniu militantná frakcia ''Svetlého chodníka'' nazývaná ''Proseguir'' (Napred) stále existuje, pričom jej aktivity v súčastnostisúčasnosti pozvoľna narastajú. Napr.[[9. jún]]a [[2003]] členovia skupiny zaútočili na tábor v ''Ayacucho'' a zobrali 68 zamestnancov argentínskej spoločnosti ''Techint'' a troch policajtov ako rukojemníkov. V januári [[2004]] sa v interview pre médiá muž známy ako "súdruh ''Artemio'' " predstavil ako nový líder organizácie a povedal, že pokiaľ vláda nedá amnestiu vrcholným lídrom ''Svetlého chodníka'', opäť začnú s násilnými akciami. [[22. december|22. decembra]] [[2005]] prepadli policajnú hliadku v regióne [[Huánuco]] a zabili 8 policajtov, na čo prezident ''Alejandro Toledo'' vyhlásil v regióne výnimočný stav. [[19. február]]a [[2006]] polícia zabila ''Hectora Aponteho'' , veliteľa, ktorý bol pravdepodobne za útok v Huanacu zodpovedný. V decembri [[2006]] bola v súvislosti s aktivitami ''Svetlého chodníka'' peruánska armáda opäť poslaná do regiónu. V októbri [[2008]] pri útoku guerríl na vojenský konvoj zahynulo 12 vojakov a 7 civilistov. Podľa vládnych zdrojov sa počet členov ''Svetlého chodníka'' odhaduje v súčastnostisúčasnosti asi na 300.
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.blythe.org/peru-pcp/ The People's War in Perú Archive - Information about the Communist Party of Perú (PCP)]
* [http://www.cverdad.org.pe/ifinal/index.php Správa peruánskej Komisie pre pravdu a zmierenie (PDF)]
* [http://www.specialista.info/view.php?cisloclanku=2006022001 História Svetlého chodníka a zoznam teroristických útokov v rokoch 1989-2002.]
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Komunistická_strana_Peru_–_Svetlý_chodník“