Obrana Sokratova: Rozdiel medzi revíziami

{{Platónove dialógy}}

 

 

== Text ==

''Obrana Sokratova'' môže byť rozdelená na tri časti. Prvá časť je samotnou obhajobou Sokrata a obsahuje najslávnejšie časti textu. Konkrétne, rozprávanie o [[Delfská veštiareň|veštiarni v Delfách]] a krížové vypočúvanie Meleta. Druhou časťou je verdikt súdu a treťou trest.

 

 

V úvode svojej obhajoby sa Sokrates prihovára k porotcom. Hovorí, že ich myseľ bola otrávená jeho nepriateľmi už keď boli mladí a teda ovplyvniteľnejší. Povesť o jeho údajnom [[Sofistika|sofizme]] pochádza od jeho nepriateľov, ktorí sú závistliví a zlomyseľní. Ich mená nepozná s výnimkou Aristofana. Neskôr vyvracia obvinenie o kazení mládeže tým, že samotná myšlienka o úmyselnom škodení je nekonzistentná.

 

 

Podujal sa preto rozlúštiť tento paradox. Systematicky kládol otázky politikom, básnikom a remeselníkom. Zistil, že politici nie sú - ako si to o sebe myslia a ako si to o nich myslia ľudia – múdri a básnici nerozumejú tomu, čo napísali presne tak ako proroci a jasnovidci nerozumejú tomu, čo hovoria. Remeselníci sa taktiež ukázali byť domýšľavými. Sokrates sa teda pýta: ''„Bol by som radšej podvodníkom ako ľudia, s ktorými som hovoril alebo budem radšej sám sebou?“'' Sokrates porote odpovedá, že radšej by bol sám sebou ako kýmkoľvek iným.

Sokrates uzatvára túto časť dialógu tým, že porote pripomína, že sa neuchýli k zvyčajným emotívnym činom a argumentom. Nerozplače sa, nenechá predstúpiť svojich troch synov, aby ovplyvnil porotcov. Nebojí sa smrti a nebude ani jednať v rozpore so svojou náboženskou povinnosťou. Spolieha sa úplne na dôsledné argumentovanie a pravdu, ktorou prezentuje svoj prípad.

 

 

Sokrates je tesným rozdielom hlasovaním uznaný za vinného. Platón nikde neuvádza počet porotcov a ani počet hlasov proti nemu a za jeho oslobodenie,<ref>pp. 150-151, [[John Burnet (classicist)|John Burnet]], ''Plato's Euthyprho, Apology of Socrates, and Crito'', Clarendon 1924; p. 26, T. Brickhouse & N. Smith, ''Socrates on Trial'', Princeton 1989. Diogénes Laertios neudáva celkový počet porotcov; v skutočnosti, nielenže je jeho správa spochybňovaná, ale rôzni odborníci ju interpretujú rôzne (viď Burnet, tamtiež). Podľa jednej Diogenes hovorí (bez citovania zdroja), že Sokrates bol odsúdený 281 hlasmi, čo je viac ako bolo hlasov za oslobodenie; toto, ako poznamenáva Burnet, je v rozpore s Platónom, keďže Platónov Sokrates hovorí, že ak by získal iba o 30 hlasov viac, bol by oslobodený.</ref> Sokrates však hovorí, že ak by získal len o 30 hlasov viac, bol by oslobodený. Mnohí odborníci sa domnievajú, že počet porotcov bol 500 alebo 501.<ref>Pozri zdroje citované v Brickhouse & Smith, ''Socrates on Trial'', p. 26.</ref>

 

 

Bolo tradíciou, že obe strany, obžaloba aj obžalovaný, navrhli trest. Súd potom vyberal z týchto návrhov. V tejto časti si Sokrates znepriateľuje súd ešte viac, keď premýšľa nad svojim návrhom. Poukazuje na to, že hlasovanie bolo tesné. Použije aj akýsi čierny humor, keď hovorí, že Meletus by bol pokutovaný, ak by nedosiahol zákonom stanovený 1/5 počet hlasov poroty (aby sa zabránilo zneužívaniu súdu podávaním ľahkovážnych žalôb, žalujúca strana bola ťažko pokutovaná, ak počet hlasov porotcov nedosiahol toto číslo). Ak predpokladáme, že porotcov bolo 500 (alebo 501), obžaloba musela získať minimálne 100 hlasov. V tomto prípade žalujúca strana nedosiahla len toľko. Vyhrala.

Porota rozhodla o treste smrti vypitím jedu.

 

 

Platón naznačuje, že väčšina porotcov hlasovala v prospech trestu smrti. Neudáva však presné číslo. Naším jediným zdrojom v tejto veci je [[Diogenes Laertios]], ktorý tvrdí, že trest smrti získal o 80 hlasov viac ako samotné hlasovanie o Sokratovej vine, či nevine. Detaily tejto správy sú však sporné.<ref>pp. 230-231, T. Brickhouse & N. Smith, ''Socrates on Trial'', Princeton 1989.</ref> Niektorí odborníci z tohoto usudzujú, že Sokratova reč porotu rozčúlila.<ref>Douglas M. MacDowell, ''The Law in Classical Athens'' (Ithaca, NY: Cornell University Press, 1978), 253.</ref>

Sokrates uzatvára svoju obhajobu tým, že necíti žiaden odpor voči tým, ktorý ho odsúdili a obvinili. Žiada ich, aby sa postarali o jeho troch synov. Keď budú vyrastať, nech sa uistia, že budú do popredia stavať dobro pred sebeckými záujmami.

 

 

Boli navrhnuté tri rôzne metódy výkladu ''Obrany Sokratovej''. Prvou je, že toto dielo bolo zamýšľané len ako umelecký výtvor. Tento prístup nie je široko uznávaný a to aj napriek Platónovej povesti umelca.

{{reflist}}

 

* [http://ssrn.com/abstract=1023144 Preložili Woods & Pack, 2007]

** [http://ssrn.com/abstract=1023142 Eutyfron, Krito a scéna smrti z Faidóna]

[[ja:ソクラテスの弁明]]

[[ko:소크라테스의 변론]]

[[nl:Apologie van Socrates]]

[[pl:Obrona Sokratesa]]