'''Gejza I.''' (* asi [[1040]]- † [[25. apríl]] [[1077]]) bol [[Uhorsko|uhorským]] kráľom v rokoch [[1074]] - [[1077]], pochádzal z rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]].
'''Gejza I.''' (* asi [[1040]]- † [[25. apríl]] [[1077]]) bol [[Uhorsko|uhorským]] kráľom v rokoch [[1074]] - [[1077]], pochádzal z rodu [[Arpádovci|Arpádovcov]]. Rodičia: Belo I., uhorský kráľ a Rycheza, poľská princezná Manželky: neznáma Žofia a Synadene, byzantská kňažná Deti: Koloman, Almoš a niekoľko ďalších neznámych Osudy tohto arpádovského panovníka boli takmer na celý život spojené s osudmi Šalamúna, jeho bratranca. Keď sa Gejza po neľahkej ceste, ktorú nájdete opísanú pri Šalamúnovi, konečne dostal na uhorský trón, bol už zrelým mužom, plným životných skúseností, ktoré získal jednak počas vlády nad údelom v Nitre, jednak v bojoch so Šalamúnom, no i pobytmi na rôznych kráľovských dvoroch vtedajšej Európy. Celé tri roky kraľovania v Uhorsku si nemohol byť istý svojim postavením. Jednak jeho korunováciu vykonali diadémom darovaným byzantským cisárom Michalom VII, nie tradičnou svätoštefanskou korunou, uhorská cirkevná hierarchia s nedôverou hľadela na Gejzove dobré vzťahy s Byzanciou obávajúc sa straty svojich pozícií v prospech prívržencov konštantinopolskej cirkvi, no hlavne na juhozápade krajiny stále číhal kráľ Šalamún, podľa niektorých súčasníkov jediný legitímny kráľ Uhorska. A ten nevynechal ani jednu možnosť škodiť Gejzovi, neustále sa snažil získať spojencov, ktorí by mu pomohli vrátiť sa späť na trón. Pomoc očakával hlavne od nemeckých kniežat. Nemci pod vedením cisára Henricha IV. prišli do Uhorska v lete 1074. Gejza spoločne s bratom Ladislavom rôznymi zákulisným ťahmi dosiahli, že nepriateľské vojská z krajiny odtiahli bez boja a osamotený Šalamún bol opäť nútený stiahnuť sa. So životom Gejzu je spojených niekoľko dôležitých udalostí týkajúcich sa záležitostí kresťanskej cirkvi na našom území. Ako horlivý podporovateľ tohto náboženstva navštívil biskupa Maura v Nitre a vypýtal si od neho kus reťaze, ktorá mala byť predtým zarastená do tela pustovníka Svorada. Kult svätého Svorada a Benedikta začal vznikať práve po tejto návšteve , takže to bol možno práve on, kto dal Maurovi podnet na napísanie známej legendy. Navyše, v roku 1075 založil Gejza benediktínske opátstvo v Hronskom Svätom Beňadiku. Koncom roka 1076 začal Gejza rokovať so Šalmúnom o definitívnom vyriešení nástupnictva. Záveru rokovaní sa však nedožil. 25. 4. 1077 náhle zomrel.
