Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami

Pridané 2 bajty ,  pred 12 rokmi
d
robot Zmenil: ca:Príncep elector; kozmetické zmeny
d (robot Pridal: ca:Prínceps electors)
d (robot Zmenil: ca:Príncep elector; kozmetické zmeny)
[[ImageSúbor:Germany_Karl_IV_Goldene_Bulle_erteilend.png|right|thumb|250px|Cisár Karol IV. vydal Zlatú bulu, ktorá 400 rokov určovala počet kurfirstov]]
[[ImageSúbor:Germany_Seven_Prince_electors.png|right|thumb|250px|Kurfirsti pri voľbe cisára]]
'''Kurfirst''' (z {{deu}} „voliace knieža“: ''küren''= voliť + ''Fürst'' = knieža) alebo zriedkavo '''knieža voliteľ''' či '''knieža volič''' bolo ríšske knieža s právom voliť cisára [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. Pôvod tejto funkcie nie je úplne jasný. Prvý krát sa kurfirsti spomínajú pri voľbe Alfonza X. Múdreho a Richarda Cornwallského v 13. storočí.
 
Po mieri v Luneville v roku [[1801]] za napoleónskych vojen boli duchovné kniežatstvá na lavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko]]m, ktorý zomrel v roku [[1875]]. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.
 
== Pozri aj ==
* [[knieža]]
 
[[ar:أمير ناخب]]
[[bg:Курфюрст]]
[[ca:PríncepsPríncep electorselector]]
[[cs:Kurfiřt]]
[[da:Kurfyrste]]
118 230

úprav