Longobardi (kmeň): Rozdiel medzi revíziami

Z pôvodných sídiel v južnej [[Škandinávia|Škandinávii]] prešli pred zmenou letopočtu do dolného Polabia, odtiaľ prenikali najmä na juhovýchod. Na základe početných zhôd v materiálnej kultúre s Kvádmi, sídliacimi na Slovensku, možno predpokladať včasné kontakty oboch kmeňov, pravdepodobne už v [[1. storočí]]. Početnejšie ozbrojené skupiny Longobardov prenikli do stredného Podunajska v polovici [[2. storočia]] a [[166]] - [[167]] sa zúčastnili na vpáde germánskych kmeňov do Panónie, čo znamenalo začiatok tzv. markomanských vojen (166 - [[180]]). V dobe sťahovania národov sa postupne presídlili cez [[Čechy]] a [[Morava (región)|Moravu]] do stredného Podunajska. Okolo [[480]] ich písomné pramene uvádzali v [[Rakúsko|Ruginlande]] a zakrátko i v Panónii. V 1. polovici [[6. storočia]] sa expanzia Longobardov ako posledného starovekého germánskeho kmeňa dotkla aj územia západného Slovenska (nálezy zo [[Zohor]]a a Bratislavy-Devínskeho jazera). Ich odchod po bojoch s [[Gepidi|Gepidmi]] a [[Avari|Avarmi]] v roku [[568]] pod vedením Albiona cez Aquileiu do severného Talianska znamenal koniec okupácie juhozápadného Slovenska germánskymi kmeňmi. V severnom Taliansku vytvorili ranofeudálny štát a dali meno severnej časti Apeninského poloostrova - [[Lombardsko|Lombardii]].