Vojenská taktika: Rozdiel medzi revíziami

=== Psychológia ===

==== Úvod ====

Úlohou psychológie v taktike je:

* ''pasívna'' - odhadovanie protivníka a jeho zámerov

* ''aktívna'' - ovplyvňovanie protivníka, ako napríklad:

 

Znalosť psychológie nepriateľa je užitočná, lebo sa vie odhadnúť ako nepriateľ zareaguje pri nedostatku faktov a možno ho tak ľahšie vodiť za nos.

 

==== Vojnová lesť ====

Predkladanie falošných faktov nepriateľovi sa nazýva [[vojnová lesť]]. Výsledok vojnovej lsti je skoro okamžitý v porovnaní s ''manipuláciou''.

 

 

==== [[Manipulácia]] ====

Na rozdiel od vojnovej lsti tu nepriateľa doslova '''dlhodobo''' (podľa inteligencie súpera, sprostého deň, múdreho aj roky) spracúvame až pokial dobrovoľne nejedná ako my chceme.

 

 

== Nároky na osobnosť ==

=== Vlastnosti ===

Schopnosť taktizovať závisí silno od osobnosti. Patrí k jobom, ktoré extrémne rýchlo podliehajú vývoju. Požadované resp. užitočné duševné vlastnosti sú preto:

 

=== Známkovanie ===

# '''Idiot''' - prehrá aj jasne vyhratú bitku

# '''Profesionál''' - ak má lepšie vycvičenú a vyzbrojenú a vybavenú armádu, tak väčšinou vyhrá. Ak nie tak obyčajne prehrá.

 

=== Tímovosť ===

Ako už bolo spomenuté v odseku o psychológii, inak sa správajú jednotlivci a inak skupina (hoci aj tých istých) jednotlivcov.

 

 

== História ==

=== Úvod ===

V taktike sa nedá porovnávať ktorá taktika je modernejšia a ktorá zastaralejšia. Proti každej taktike existuje protitaktika.

 

 

=== Starovek ===

Vznikla už v staroveku. Výbornú taktiku predviedli gréci v grécko perzských vojnách ([[bitka pri Maratóne]]).

 

 

=== Stredovek ===

So zánikom [[rímska ríša|rímskej ríše]] nastal [[stredovek]]u zhruba od roku 600 v európe pomalý úpadok taktiky (o operačnom vedení vojny radšej pomlčať). Lepšie na tom boli východné krajiny (napr. [[Byzantská ríša]], [[Čína]] atď.).

 

 

=== Novovek ===

Ak za novovek ustanovíme začiatok [[renesancia|renesancie]], tak v tejto dobe začali turecké vojny v Európe. A keďže nepriateľ je najlepší učiteľ, museli sa európski (hlavne rakúski a poľskí) generáli začať učiť nové dovtedy nepoznané spôsoby boja proti armádam, ktoré boli v obrovskej presile. Tu už bola taktika nutnosť pre prežitie. Už len najlepší velitelia (napr. [[Eugen Savojský]], [[Ján Sobieski]]) si mohli dovoliť veliť a prežiť to. Potom prišla ešte [[tridsaťročná vojna]]. Po jej skončení sa armády (hlavne habsgurgovcov) sústredili znovu na turkov a zatlačili ich trochu späť. Velitelia sa vylepšili, neschopní velitelia už spravidla bitky nevyhrávali (ak vôbec prežili tak im už nedovolili veliť).

 

 

=== Moderná doba ===

==== Úvod ====

Moderná doba v taktike sa začala zhruba [[1. svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ale skorej to boli preteky v zbrojení 80. rokoch 19. storočia. Za čiaru by sa dal označiť vznik nenápadnej ale extrémne účinnej taktickej metódy a to [[Vojnové hry|vojnových hier]]. Miesto počítačov boli celé oddelenia, ktoré sa hrali figúrkami a maketkami a skúšali všetky možné varianty útokov a protiťahov nepriateľa. Taktika už bola plne zmatematizovaná aj s [[integrál]]mi aj s [[diferenciálne rovnice|diferenciálnymi rovnicami]] a hlavne so [[štatistika|štatistikou]].

** [[obchvat]]

** [[presakovanie]]

* [[Obranné taktiky]]

* [[Klamné taktiky]]