[[ImageSúbor:Nectanebo II obelisk.jpg|thumb|300px|Čierny obelisk faraóna Nektanaba II. z Thovtovho chrámu v Chmúneve]]
'''Chemenu''' alebo '''Chmún''' alebo '''Chmúnev''' alebo po grécky '''Hermopolis Megalé''' (Ἑρμοῦ πόλις μεγάλη) či '''Hermupolis''' alebo po latinsky '''Hermopolis Magna''' či '''Mercurii Oppidum''' bolo staroegyptské mesto na mieste dnešného '''[[el-Ešmúnen]]u''' (z koptského Šmúnen odvodeného zo starovekého Chemenu) v guvernoráte [[Al-Minjá]]. Jeho meno Chemenu v staroegyptčine znamená "Mesto osmice" a vzťahuje sa na [[Ogdoada|Ogdoadu]], osem prvotných stvoriteľských božstiev, uctievaných v tomto meste.
== Dejiny ==
Chemenu bolo hlavným mestom Hermopolitského [[nom (Egypt)|nomnomu]]u (15. nom Horného Egypta) v oblasti známej ako Heptanomis (Sedmonomie, zodpovedalo akémusi Strednému Egyptu). Chmemenu sa teda nachádzalo na pomedzí Horného a Dolného Egypta a ako hraničné mesto medzi dvoma oblasťami bolo významným strediskom, ktoré predčil iba [[Wéset]] (Téby). Južne od mesta stála Heromopolitská pevnosť (Ἑρμοπολιτάνη φυλακή, Strabón xvii. p. 813), kde sa vyberali poplatky od člnov plaviacich sa dole po Níle. Jaskyne v Beni Hasan na druhom brehu Nílu, neďaleko [[Antinopolis|Antinopolu]], slúžili obyvateľom Hermopolisu ako pohrebisko. Hoci takto mesto a jeho nekropolu oddeľovala rieka, bolo jednoduchšie prepravovať mŕtvych po vode, ako ich nosiť po suchej zemi. Hlavným božstvom Chmemenu, popri Ogdoade, bol [[Thovt]] (Džehuti), boh pisárov a múdrosti, ktorého stotožňovali Gréci s [[Hermes|Hermom]] (preto Hermopolis). Okrem neho bol v Chemenu uctievaný ešte [[Tyfón]] zobrazovaný ako hroch, na ktorom sedel sokol bojujúci s hadom.
Chemenu sa podarilo vyhnúť sa zničujúcim bojom, ktoré postihli Heptanomidu v neskorom faraónskom období a počas správy Rimanmi. Toľko šťastia ale nemal po dobytí krajiny moslimskými dobyvateľmi, kedy boli mnohé z jeho kameňov použité na nové stavby alebo ako zdroj vápna.
