Wormský edikt: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot: gramatické korekcie textu |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 3:
Územní vládcovia a ríšske mestá v ríšskom sneme, ktoré stáli na Lutherovej strane, mali dostatočný vplyv, aby dosiahli Lutherovo pozvanie do Wormsu a zabezpečili mu ochranný sprievod. Edikt bol vydaný 8. mája. Následne sa 17. a 18. mája Luther postavil za každé slovo, ktoré napísal, obhájil svoje učenie a odmietol odvolať svoje názory. Cisár [[Karol V.]] podpísal edikt 28.5., ale jeho realizácia stroskotala na odpore evanjelických ríšskych stavov. Saský kurfirst [[Fridrich III. (SRR)|Fridrich III.]], ochranca Martina Luthera, ho previezol na hrad Wartburg.
{{Dejepisný výhonok}}▼
Wormsky edikt ---
Řádek 30 ⟶ 27:
K rozvoju luteránstva prispeli aj katastrofa anabaptistov v Munsteri v rokoch 1534 - 1535 a tiež aj Wittenberská dohoda - concordia o Večeri Pánovej. Ako i Augsburský mier z roku 1555. Tu si luteráni žiadali plné práva, vrátenie všetkých cirkevných majetkov a toleranciu luteránov na katolíckych územiach. Tieto požiadavky neboli splnené. Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - čia zem, toho náboženstvo. Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba. Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov. Tak sa stal Augsburský mier z roku 1555 veľkou podporou k rastu významného diela – luteranizmu. Myslim si, že wormský edikt mal pozitívný vplyv na cirkevný aj teologický rozvoj luteránskeho hnutia. Pomohol evanjelikom lepšie a hlbšie preskúmať svoju vlastnú identitu. „Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu" - Martin Luther.
▲{{Dejepisný výhonok}}
| |||