Fronda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
'''Fronda''' bolo šľachtické povstanie a nasledujúca [[občianska vojna]] v rokoch [[1648]] - [[1653]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
Fronda nebola protikladom [[Francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ako sa niektorí historici snažia interpretovať, ale naopak, bol to pokus zastaviť čas, dejiny, spoločenský vývoj, snaha upevniť existujúce [[Sociálny status|sociálne statusy]]. Podľa [[Denis Richet|Denisa Richeta
Jej pôvod treba hľadať vo vnútorných konfliktoch vládnucich vrstiev spoločnosti – snahe
Fronda mala dve fázy. V prvej [[1648]] – [[1649]] povstal
== Fronda
Proces, ktorý vyvrcholil v lete 1648 vypuknutím Frondy, sa začal ešte koncom predchádzajúceho roku. [[Francúzsko]] zápasilo už dlho s problémom financií, ktorých nebolo, v ich správe vládli zmätky a podvody. Finančnú krízu spôsobila vojna so [[Španielsko]]m, ktorá nadmerne vyčerpávala štátnu pokladnicu.
Vláda sa rozhodla situáciu riešiť zvyšovaním daní. Začiatkom januára protestovali stovky obchodníkov v [[Saint Denis]] proti novému poplatku
Finančnú krízu sa pokúsil vyriešiť finančný surintendant Particelli a navrhol zriadiť 24 funkcií spravodajcov parížskej radnice, ktoré by sa predali a zabezpečil by sa príjem do pokladne. Mazarin nebol v zásade proti, lenže začali štrajkovať spravodajcovia Veľkej rady,
Parlament
Napätie však nanovo vypuklo v apríli kvôli obnoveniu paulette, dani, ktorú platili úradníci za svoje dedičné úrady. Koncom decembra [[1647]] totiž vypršala deväťročná lehota a predpokladalo sa, že daň nebude obnovená. Parížsky
Na zvolanie
V auguste sa situácia vystupňovala. Prispelo k tomu víťazstvo [[Veľkého Condého]] nad Španielmi v [[bitke pri Lens]]. Mazarin aj Anna Rakúska predpokladali, že vojsko Condého využijú na obliehanie Paríža. 26. Augusta dala regentka príkaz zatknúť predsedu Parlamentu Blancmesnila a Broussela, člena Parlamentu. Mesto odpovedalo.
Riadok 41:
Čo sa týka Paríža, napätie sa neupokojilo. Cena múky prudko stúpla na 60 libier. Condé ako víťaz Frondy vzbudil obavy u Mazarina, ktorý sa spojil s bývalými Frondistami a sľúbil parížskemu koadjútorovi de Gondimu kardinálsky klobúk.
== Fronda
Spory medzi princom de Condé a Mazarinom začali na jeseň, keď Condé odmietol podpísať svadobnú zmluvu Laury Manciniovej, Mazarinovej netere, s vojvodom de Mercoeur. Spory vyvrcholili aférou s taburetom v októbri, ktorým sa proti Condému vystupňoval hnev až tak, že v decembri niekto napadol jeho prázdny koč s cieľom zabiť ho. Aféra s taburetom, teda právo sedieť v prítomnosti kráľovnej pre manželku kniežaťa de Marcillac, rozdelila dvorskú šľachtu na dva tábory. Požiadavka na taburet bola prednesená Condém, ktorý by teoreticky mohol mať podporu dvora. Ale Condé aj Marcillac sa prerátali. Princovia na dvore boli rozčúlení takouto uzurpáciou a časť vysokej šľachty sa postavila proti nemu a tiež de Gondi a vojvodkyňa de Cheuvreuse.
|