Lenartov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4:
|Okres = [[Okres Bardejov|Bardejov]]
|Región = Horný Šariš
|Nadmorská výška =
|Rozloha = 14,74
|Počet obyvateľov =
|Hustota obyvateľstva = 67
|Prvá písomná zmienka = [[1427]]
Řádek 56 ⟶ 55:
Leonard sa narodil v šiestom storočí okolo roku 599 v šľachtickej rodine, na dvore franského kráľa Chlodovika. Pokrstil ho remešský arcibiskup Remigius a krstným otcom mu bol sám kráľ. Vyrastal na kráľovskom dvore. Kráľ Chlodovik ponúkol Leonardovi biskupské miesto. Leonard ho však odmietol a stal sa mníchom. Vzdal sa aj nároku na dedičstvo a vstúpil do benediktinského kláštora. Neskôr žije pustovníckym životom v Noblac neďaleko Limoges, kde si vlastnoručne postavil pustovňu a žil v nej celkom sám. Tu robil dobročinnú činnosť. Pomáhal chudobným, telesne postihnutým, bol patrónom tehotných žien, zajatcov, väzňov a sedliakov. Je jedným zo 14 pomocníkov v núdzi. V lesoch sa stretával s kráľom Chlodovikom a kráľovnou Clotildou, ktorá na poľovačke dostala pôrodné bolesti. Ťažký pôrod jej Leonard uľahčoval modlitbami. Za šťastný pôrod mu kráľ ponúkol takú plochu územia, akú prejde na somárovi za jednu noc. So svojimi nasledovníkmi na mieste svojej pustovni postavili kláštor, v ktorom sa stal opátom. Tam aj zomrel, kde ho pochovali. Úcta k tomu svätcovi bola mimoriadne veľká v stredoveku, ale aj v období baroka. Kostol v bavorsko-švábskom Inchenhofene patril po Jeruzaleme, Ríme a Santiagu de Compostela ako štvrtý k najvýznamnejším pútnickým miestam. Svätý Leonard je zobrazovaný ako benediktínsky mních opát, ale aj ako diakon v dalmatike so všeobecným atribútom, knihou, okovami, reťazami a zámkami, ktoré sú pripomienkou pomoci a oslobodzovania väzňov, za ktorých sa stále u kráľa prihováral. Ďalej sú to zvieratá kôň a osol pri nohách, ako atribút patronátu nad sedliakmi a dobytkom. Nabádal všetkých, aby konali pokánie a spasili svoje duše. Kult svätca silne ovplyvnil jeho uctievanie, ktoré sa rozšírilo z Francúzska do Talianska a najmä do Bavorska. V Anglicku je mu zasvätených nie menej ako 177 kostolov, mestá v Sussexe a Roxburgu nesú jeho meno. Vďaka sv. Leonardovi vznikol aj názov našej obce podľa jeho mena.
'''Obecné symboly'''
Řádek 67 ⟶ 65:
Pečať je okrúhla. Má priemer 35 mm. Uprostred pečate je erb a pod ním nápis obec Lenartov. Pred a za nápisom sú ozdobné hviezdičky.
'''Lenartovská míľa'''
Po 58-ročnej prestávke rozhodlo sa obecné zastupiteľstvo Obecného úradu v Lenartove po predchádzajúcom úspešnom podujatí pristúpiť k novej atrakcii, dnes už takmer v našich končinách zabudnutej činnosti k páleniu dreveného uhlia. Táto akcia mala ukázať mladším občanom obce, ako sa živili naši predkovia.
Túto akciu sme mohli uskutočniť vďaka dnes ešte žijúcemu poslednému míliarovi Andrejovi UHRINKOVI, ktorý ma 86 rokov a niektorým mladším, ešte sa pamätajúcim Janovi Bľandovi a Jánovi Kolbasovi. Aby sme tento nás úmysel mohli uskutočniť, oslovili sme nášho rodáka Ing. Štefana BEŇU, riaditeľa Okresného riaditeľstva štátnych lesov, o sponzorstvo tejto akcie pri zabezpečení odpadového dreva. Po prísľube pomoci oslovili sme Slovenskú televíziu štúdio Košice, Bardejovskú televíziu a Šarišské múzeum Bardejov o pomoc čo nám holo prisľúbené. Po výbere miesta postavenia míle, bez náhrady za náklady, urobil úpravu terénu s technikou pán Jaroslav ŠTIBRICH. Dovoz drevnej hmoty zo skladu pomáhal zabezpečovať aj Jozef Karol. Nemalou mierou pri tejto činnosti prispeli aj miestni Rómovia.
Celý priebeh od úpravy terénu, postavenia míle, zapálenie a rozoberanie už vypáleného uhlia robil videozáznam miestny kameraman pán Jozef Leškovský, Slovenská Televízia štúdio Košice Bardejovská Televízia a Šarišské múzeum. Za účasti viac ako stovky obyvateľov obce bola táto činnosť vykonávaná. Slovenská televízia v rámci celoštátneho vysielania NOVINY PLUS vysielala dokument o tejto akcii. Obdobne aj Bardejovská televízia vo svojom vysielaní zaradila tento dokument, ktorý mal obdiv nad oživením tejto činnosti. Túto akciu poctil svojou návštevou aj bývalý kňaz našej obce pán vikár InDr. h.c. Štefan ONDERKO, ktorý nám veľa detailov z obdobia tejto činnosti upresnil a vysvetlil. Podľa vyjadrenia občanov obce a veľa iných návštevníkov okresu, alebo aj zo vzdialených miest, Slovenskej televízie, Bardejovskej televízie, túto činnosť vysoko oceňovali. Čo s vypáleným uhlím? Tento vyrobený nevšedný produkt bude venovaný farnostiam dekanátu Bardejov pre kostolné potreby a tiež aj pre farnosť Wysowa v Poľsku, s ktorou máme veľmi dobrú spoluprácu.
Touto akciou sme priblížili občanom obce jednu z mnohých činnosti obživy obyvateľov Lerartova z minulého a predminulého storočia. Musí sa konštatovať, že to bola práca vysoko odborná, náročné, namáhavá a aby výsledok bol ekonomický priaznivý aj veľmi zodpovedná.
Jednou z činnosti obživy obyvateľov obce v minulosti bolo aj pálenie dreveného uhlia. Tato činnosť zanikla v roku 1943, kedy v obci bola vypálená posledná míľa. Tak sa hovorilo tejto stavbe, poukladanému drevu do kopy vo forme kužeľa.
Aký bol technologický postup?
Najsamprv sa musel vyhliadnuť a nájsť vhodný priestor pre postavenie míle. Tento mal byť čo najrovnejší, aby s jeho prípravou bolo čo najmenej práce. Mal byť blízko vody, blízko lesa, najlepšie priamo v lese, odkiaľ sa ťažilo drevo, používalo napadané lístie a vlhké zemina. Rovný priestor pre stavbu míle mal byť preto, lebo pri horení oheň sa dostával do najnižšieho priestoru a míľa horela viac na tejto strane. Zemina pri rovnaní terénu sa použila na uzáver míle zvrchu. Veľkosť míle bývala rôzna. Od 10 m3 až po 25 m3 bukovej siahovice. Drevo malo byť preschnuté a pripravovalo sa dopredu, čím sa skracoval čas pálenia. Na upravenom priestore pre stavbu míle ktorý sa nazýva ŠTEC stavby, urobilo sa ohnisko z mäkkého a suchého dreva pre ľahké a bezproblémové zapálenie míle. Okolo postaveného ohniska postupne sa ukladala postojačky siahovica mierne sklonená do prostred míle. ukladanie sa robilo do kruhu a na seba a drevo malo byť čo najbližšie pri sebe. Maximálny priemer míle býval 5 až 6 metrov, výška míle 3 až 3,5 metre. Vrch míle sa uzatváral rezaným drevom o dĺžke 30 až 50 cm. Po poukladaní dreva nasledovalo obsypanie naukladaného dreva suchým lístím o hrúbke asi 5 cm. Na lístie odspodu do vrchu sa dávala vlhké hlina a dobre poubíjala. Pri začiatku stavby míle sa nesmelo zabudnúť na otvor k ohnisku, ktorým sa míľa zapálila. Zapálenie sa robilo tyčou dlhou 4 až 5 m na konci ktorej bola fakľa. Tyč sa vytiahla až vtedy, keď míľa horela a fakľa na konci tyče úplne zhorela a tyč bola v tejto časti prehorená. Potom sa otvor zapálenia míle aj vr ch míle uzatvorili. Doba pálenia bola 3 až 6 dní podľa kvality dreva. Na ďalší deň sa míľa uhasila a jeden deň chladla.
Počas celého pálenia musela byť pri nej stála služba deň a noc, aby v prípade vznietenia sa dreva čo bol modrý dym, alebo že sa v míli urobil otvor keď drevo prehorelo čomu sa hovorilo že FELÍ, bolo treba míľu opraviť, zaplniť vzniklý otvor drevom, pridať suché lístie a zalepiť hlinou. Aj keď sa míľa zapálila odspodu horí zvrchu dole. Kontrola horenia sa robí cez malé otvory v míli. Biely dym sú pary z dreva. Zeleno - žltý dym to sú plyny a modrý dym je signálom, že drevo vo vnútri míle horí. Bolo treba tento otvor uzatvoriť, Míľu bolo treba stále zvrchu ubíjať. Keď začala výška klesať a to vtedy keď, už drevo bolo zuhoľnatené, bol to signál pre dozor pri míli, aby zvýšili ostražitosť, lebo vtedy sa začali robiť v míli otvory, po vypálení a uhasení míle nasledovala činnosť, ktorej sa hovorilo PLEJSANIE, čiže rozoberanie míle. Vtedy bola najväčšia spotreba vody. Zalievali sa miesta, kde uhlie sa začalo vznecovať lebo bolo žeravé. Rozoberanie míle trvalo aj pol dňa, lebo sú rozoberalo po častiach. Po vychladnutí plnili Sú vrecia ale špeciálne takzvané uhľové vrecia a viazali sa drôtom. Niekedy sa stali prípady, že míľa zhorela na popol. Inokedy furmani večer naložili vozy vrecami uhlia aby ráno mohli vyraziť čím skôr. Aké bolo ich prekvapenie že ráno našli všetko zhorené, lebo uhlie vo vreciach nebolo uhasené a v noci sa vznietilo. Pri stavbe míle sa zároveň postavila aj koliba pre dozor pri míli, aby v prípade dažďa či mrazu sú mohli ukryť a byť v teple.
Aké náradie bolo treba pri tejto činnosti? Krompáče, lopaty, motyky, drevené a železné hrable, sekery, kliny, kálačky, píly, pílky, opálky vrecia, drôt, dva drevené rebríky aspoň 3 m. dlhé, lampáše, špeciálne vidly, vedrá, polievače, železné háky na rukovätiach, dostatok rezaného dreva na opravu míle, suché lístie a vlhká zemina.
Spracované podľa rozprávania u nás žijúceho 86 ročného míliara Andreja Uhrinka.
Řádek 102 ⟶ 116:
|}
'''Ubytovanie a služby'''
Motorest Javorina
Pohostinstvo Kráľova Studňa
Potraviny KARMIX
Potraviny CHOMJAK
Potraviny KAROL
'''Výstavy'''
Obec Lenartov je známa aj tým že sa tu pravidelne pripravujú rôzne výstavy. Autorom všetkých výstav uskutočnené v našej obci je Ján Kavulič, ktorý je v našej obci aj kronikárom, organistom a aktívne sa podieľa na rôznych kultúrnych činnostiach v obci.
'''Informácie'''
Řádek 146 ⟶ 171:
* [http://www.lenartov.sk www.lenartov.sk]
* [http://www.arenabardejov.sk www.arenabardejov.sk]
* [http://www.saris.eu.sk/lenartov/sk/video.html www.saris.eu.sk/lenartov/sk/video.html]
{{Slovenský výhonok}}
| |||