Wikipédia

Lenartov: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
d -text, skopírované z http://www.lenartov.sk/sk/poloha/
Riadok 1:
{{Infobox Slovenská obec
|URL znaku =
|URL polohy = http://www.lenartov.sk/obr/lenartov-mapa.jpg
|URL polohy = Mapa nie je.png
|Kraj = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
|Okres = [[Okres Bardejov|Bardejov]]
|Región = Horný Šariš
|Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = 477
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = 475
|Rozloha = 14,74
|Počet obyvateľov = 1017984
|Stav k = 0031.0012.00002004
|Hustota obyvateľstva = 67
|Prvá písomná zmienka = [[1427]]
Řádek 16 ⟶ 19:
|Adresa = Lenartov 37
|Website = www.lenartov.sk
|E-mail = obeclenartov@lenartov.sk
|Telefón = +421 54 4706004
|Fax = +421 54 4884188
|Starosta = Ján Jajko
|Politická strana = Smer
|}}
 
'''Lenartov''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Bardejov|Bardejov]]. V obci je [[rímskokatolícka cirkev|katolícky]] kostol [[svätý Leonard|sv. Leonarda]] z roku [[1826]].
 
Medzi zaujímavosti patrí, že v chotári tejto obce bol najdený najväčší [[meteorit]] v strednej Európe, ktorý je vystavený v Maďarskom národnom múzeu.
'''LENARTOV'''
 
je obec na Východnom Slovensku v okrese Bardejov. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol [[svätý Leonard|sv. Leonarda]] z roku [[1826]] s okrúhlym pôdorysom.
 
 
'''Poloha'''
 
Lenartov sa nachádza na severovýchodnom Slovensku v oblasti nazývanej Šariš, v najzápadnejšej časti Nízkych Beskýd v údolí Večného potoka vlievajúceho sa do rieky Topľa v Bardejovskom okrese v nadmorskej výške 477 metrov, 22 km západne od mesta Bardejov. Na východnej strane susedí s obcou Malcov, západne s obcou Obručné a severozápadne s Poľskou republikou. Rozloha chotára obce je 1474 ha. Geologicky tvorí územie karpatský flyš. Jednou zo geografických zvláštností obce je, že potok vlievajúci sa do rieky Topľa končí v Čiernom mori. Iný prameň sa vlieva do rieky Poprad a ten končí v Baltickom mori.
 
 
'''História'''
 
Najstaršia správa o obci Lenartov pochádza z roku 1427, o 65 rokov skôr ako prvá zmienka o objavení Ameriky. Názov obce sa spomína v písomnostiach zo 16 storočia pod menom Lenartwagas, v 17. storočí Lenarthó a v 18. storočí Lenartow. Obec vznikla na malcovskom majetku a patrila zemanovi Andrejovi z Liptova. Začiatkom 17. storočia patrila obec Kappyovcom a v 19. storočí kniežaťu Leopoldovi Anhaltovi Dessau. Patrili tu chotáre Malcov, Lenartov, Lukov, Venecia, Snakov a Obručné. Od roku 1833 nájomcom majera bol pán Stefan Hedry. Budovy majera tohto pána sa zachovali až dodnes. Obyvatelia sa živili prácou na panských poliach, ale aj remeslami, akými boli: kováčstvo, šindliarstvo, pálenie dreveného uhlia, neskôr ovčiarstvo a práca v lese. Koncom 19. storočia viedla cez chotár obce obchodná cesta z Poľska do Galície. Pripomínajú nám ju viditeľné pozostatky. K nim patria aj zrúcaniny hostinca Kráľova studňa, ktoré boli jednou zo zastávok tejto cesty. Studňa sa zachovala dodnes. Leží tesne pri poľsko-slovenskej hranici. Po druhej svetovej vojne bola v prevádzke liaheň pstruha potočného vo Večnom pri dolnej chate.
 
 
'''Cirkevné dejiny'''
 
Najstarším dôkazom existencie cirkvi v Lenartove je drevený bohostánok Tabernaculum zo 16. storočia, ktorý je uložený v Šarišskom múzeu v Bardejove. Aj z ústneho podania vieme, že starý drevený kostol stál na mieste, kde je teraz farská budova. Bolo zvykom, že cintorín bol v blízkosti kostola. Potvrdili to nálezy ľudských kostí pri výstavbe budovy obecného úradu a materskej školy. Starý drevený kostol bol schátraný a nepostačoval už pojať všetkých farníkov do svojich útrob. Spôsobil to nárast obyvateľstva začiatkom 19. storočia.
 
 
'''Kostol'''
 
Výstavba nového kostola sa začala v roku 1820. Vtedajší majiteľ lenartovského panstva a kňaz Jozsef Barna určili miesto postavenia nového murovaného kostola. Kameň sa ťažil v lokalite Furmance, kde aj dnes vidieť miesto ťažby. Mecenášom stavby bol Daniel Jochmann. Na jeho pamiatku je pred kostolom postavený kríž s pamätnou tabuľou. V roku 1825 prišiel do farnosti nový kňaz Károly Kovats. Za jeho pôsobenia bol kostol dokončený a v roku 1826 ho posvätili a dali do užívania. Kostol je postavený v pseudo-románskom slohu ako rotunda s malým výklenkom - apsidou. Zvláštnosťou je, že v tomto čase sa už kostoly v tomto štýle nestavali. V kostole sú dva bočné oltáre. Lavice sú prispôsobené štýlu stavby. Organ bol inštalovaný v roku 1895, vyrobený dielňou Rieger z Krnova. Pôvodne bol vyrobený pre kostol v českom meste Frídek-Místek. ale z technických príčin nebol prevzatý.
 
Kostol prešiel dvoma renováciami, a to v roku 1880 a 1924. Potom už boli vykonávané maľby a urobená dlaždicová podlaha. Vitrážové okná pre kostol darovala Anna Krenická rodená Kačmárová. Vo veži sú osadené tri zvony: najväčší Leonard, stredný Jozef a najmenší Ján. Biskupským úradom Košice bola v roku 1830 pridelená farnosti pečať zobrazujúca sv. Leonarda. V miestnosti skladu kostola bol nájdený obraz s vyobrazením sv. Leonarda, ktorý bol osadený na hlavnom oltári v starom drevenom kostole a jeho vek sa odhaduje na 220 rokov. Za pomoci fondu Pro Slovakia Ministerstva kultúry SR bol obraz zrekonštruovaný a zakonzervovaný. Momentálne je uložený na obecnom úrade. Podľa jeho predlohy bol vyhotovený duplikát slúžiaci ako hlavný obraz v Dome nádeje. Obdobným spôsobom bol zreštaurovaný aj stolový kríž, do ktorého boli osadené kamene z českého granátu. Obraz aj krížik sú zachované ako pamiatka na staršie obdobie farnosti v obci. Farnosť mater Lenartov spravuje aj filiálku Malcov s chrámom zasväteným Sedembolestnej Panne Márii. Lenartovská farnosť má aj medzinárodnú spoluprácu s farnosťou Wysowa v Poľsku.
 
 
'''Kríže'''
 
Kríže pri kostole:
Na pravej strane pred vchodom do kostola je kameninový kríž s kovovým korpusom, na ktorom je nápis "TAK BOH MILOVAL SVET". Na ľavej strane je drevený misijný kríž s vročením 1926 a 1947. V kovovej ohrade vedľa neho je železný kríž so železným korpusom nesúci nápis "ZUM EWIGEN ANDENKEN DANIEL JOCHMANN". Nad kostolom, na mieste zvanom "Bryndza" stojí drevený kríž s kovovým korpusom a plechovou strieškou. Okolo roku 1926 dal na miesto starého kríža postaviť nový vojnový invalid Juraj Ďurík. V roku 1990 ho zas dal prestaviť Ján Cehelník. Na pravej strane cesty medzi obcami Malcov a Lenartov sa nachádza kameninový kríž s kamenným korpusom, na ktorom je nápis "Boh môj a moje všetko, 300 dní odpustky, fundatorka Zuzana Kačmár, 1946". Na ľavej strane cesty vedúcej z Obručného stojí drevený kríž s plechovým korpusom a plechovou strieškou, umiestnený pred domom Verony Kurucovej. Ďalší je umiestnený za domom Michala Dubňanského. Z ústneho podania je o ňom známe, že bol postavený na pamiatku človeka, ktorý utrpel smrteľný úraz pri lámaní konopí a ľanu. Niekedy tam stál mlyn so zabudovanou stupou na lámanie ľanu a konopí. Kríž je drevený s plechovým korpusom. Jeho prvé postavenie sa datuje koncom 19. storočia. Pred farskou budovou stojí kameninový kríž s kovovým korpusom postavený v roku 1900 nesúci nápis "NA CHVÁLU BOSKU Z MILODAROCH VERICYCH".
 
Kríže na cintoríne:
Prvý je postavený nad hrobom rodiny Šebestových. Je drevený, s plechovou strieškou a plechovým korpusom. Stojí na mieste, kde stál starý kríž. Tento v roku 1991 postavili Mária a Ján Chomjakovci. Druhý drevený kríž dal postaviť v roku 1990 Ján Cehelník. Je umiestnený nad hrobkami s plechovou strieškou a kovovým korpusom.
 
 
'''Kaplnky'''
 
Dve kaplnky zasvätené Sedembolestnej Panne Márii boli postavené v 19. storočí. Prvá, prestavaná v roku 1940 je na cintoríne, druhá je pri dolnej autobusovej zástavke. Tretia kaplnka Božieho milosrdenstva, postavená v roku 1993, stojí v záhrade Michala Hrica.
 
 
'''Svetové vojny'''
 
1. svetová vojna
 
Keď v roku 1914 vypukla 1. svetová vojna, jej plameň zasiahol aj našu obec. Osem mladých chlapcov nastúpilo na základnú službu a 39 bolo zmobilizovaných. Medzi zmobilizovanými bol aj Ján Chomjak. Z Lenartova odišiel v júni 1914. V Taliansku sa stretol s rodákom Michalom Cundrom. Keď bol zajatý, cez Rusko ho deportovali na Sibír. Vo svojich spomienkach hovoril, akú biedu videl v Rusku. Bol svedkom, keď zavraždili veľkostatkára Dalilejka aj s celou rodinou. Zo zajatých vojakov robili výber remeselníkov, aby pracovali na statkoch. Bývali vo vagónoch. Keď vstúpil do légií, stretol sa aj s generálom Milanom Rastislavom Štefánikom, ktorý prišiel organizovať československých legionárov. Počas zajatia prešiel štyri kontinenty : Európu, Áziu, Afriku a Ameriku a navštívil takmer všetky prístavy sveta. Domov sa vrátil 20. augusta 1920. V roku 1918 poslal zo Sibíri pohľadnicu s týmto originálnym textom:
 
"27 Americkí Regement z Filadeli bol v Rusku nám na pomoc. To ja Bajusi sholil, Obľekli me za mníšku a bol v Bolsovickej Armadi som za špehuna pre Amerikanoch. To bol život."
Málo bolo tých, čo sa vrátili domov ako legionári. Mnohí padli a domov sa nevrátili. Z kostola našťastie neboli demontované zvony. V mieri sa žilo iba 20 rokov.
 
 
2. svetová vojna
 
Keď na jeseň v roku 1938 bola vyhlásená mobilizácia, z obce odišlo takmer 60 mužov. V roku 1939 pochodovali obcou nemecké vojská smerom do Poľska. V roku 1944, keď sa blížil front k našim hraniciam, bola nariadená evakuácia. Bardejovská nemocnica, ktorá sa presúvala do Kežmarku, nocovala u nás. Pacienti boli ubytovaní v starej škole. S nemocnicou šiel aj jej hlavný lekár MUDr. Čajka. Po vypuknutí Slovenského národného povstania chlapi odchádzali radšej do hôr, ako by sa mali podrobiť dodatočným odvodom. Tak bola založená partizánska skupina Lipa. V tejto skupine bolo 22 našich občanov. Svoj život položilo 9 našich občanov a jeden je nezvestný. Poslednou obeťou sa stal Ján Macej, ktorý padol v roku 1946 pri vyčisťovaní lesov od benderovcov. V čase druhej svetovej vojny bol vyvezený do likvidačného tábora v Dachau aj náš občan Ján Bortník, no šťastena mu priala a koncentračný tábor prežil. Na nútené práce v trvaní jedného roka bol vyvezený Jozef Bortník, ktorého chytili pri Banskej Bystrici Nemci a vyviezli. Ďalší dvaja občania boli na základe udania vyvezení do gulagu, a to Gejza Kavulič a Michal Šoltýs. Aj im sa podarilo po skončení vojny z Poľska počas transportu utiecť. Po 55 rokoch bola padlým obetiam odhalená Pamätná tabuľa. Účastníkom odboja - partizánom - bola spracovaná a inštalovaná galéria. V nej sa nachádzajú aj vojaci, ktorí bojovali na rôznych frontoch. Svoje čestné miesto má tu aj Ján Bortník, väzeň v Dachau.
 
 
'''Kronika'''
 
1814 - do chotára obce dopadol meteorit
 
1820 - započatie výstavby nového kostola
 
1826 - ukončenie výstavby kostola
 
1880 - renovácia kostola
 
1883 - postavenie školy s bytom pre kantora
 
1895 - inštalácia orgána Rieger, Opus 453
 
1905 - poštátnenie školy
 
1909 - založenie spolku Katolícke gazdovské družstvo
 
1911 - sčítanie ľudu, 546 obyvateľov: 335 rímskokatolíckych, 175 gréckokatolíckych, 36 židov,
180 vysťahovaných do Ameriky
 
1912 - cestoval na lodi Titanic náš občan Eláš Demko, ktorý katastrofu prežil
 
1921 - postavenie mlyna
 
1924 - renovácia kostola, nová maľba
 
1928 - dokončenie výstavby novej školy, píla zničená požiarom
 
1930 - týfová epidémia, na ktorú zomrelo niekoľko ľudí
 
1933 - prvé divadelné predstavenie
 
1934 - veľká povodeň
 
1936 - veľký ľadovec, zničil celú úrodu
 
1938 - výstavba novej fary, viditeľná bola silná polárna čiara, chrípková epidémia, mobilizácia: odvedených 59 mužov, 8 prezenčne slúžiacich
 
1941 - výstavba dreveného mosta cez potok pred farou
 
1942 - veľký ľadovec v celom okrese
 
1943 - postavenie novej horárne
 
1944 - vznik partizánskej skupiny Lipa
 
1945 - 19. január - oslobodenie obce
 
1946 - sťahovanie sa do Čiech za prácou
 
1947 - založenie Potravinového družstva, zhotovenie stabilného javiska
 
1948 - odišiel na misie náš misionár Andrej Kaputa na ostrov Nová Guinea-Papua
 
1949 - 12. apríla začal premávať autobus ČSAD, prvý pravidelný spoj do obce
 
1952 - postavenie nového učiteľského bytu
 
1953 - namontovanie dynama do mlyna na osvetlenie kostola, fary a učiteľského bytu
 
1954 - zavedenie telefónu do obce, tragicky zahynul Anton Feňuš ml.
 
1955 - blesk zapálil stodolu Jozefa Beňu, ktorá bola plná obilia
 
1959 - elektrifikácia obce
 
1961 - vybudovanie miestneho rozhlasu
 
1962 - veľká zima: až -35°C
 
1964 - postavenie predajne potravín a pohostinstva, silná búrka, po ktorej bola zaplavená dolná časť obce
 
1966 - postavenie kultúrno-správnej budovy počas pôsobenia tajomníka MNV Štefana Bortníka, začiatok regulácie potoka
 
1968 - záchyt vodovodného prameňa, začiatok výstavby 6 bytových jednotiek
 
1969 - dokončenie výstavby cesty cez Furmance na Obručné
 
 
'''Svätý Leonard'''
 
Leonard sa narodil v šiestom storočí okolo roku 599 v šľachtickej rodine, na dvore franského kráľa Chlodovika. Pokrstil ho remešský arcibiskup Remigius a krstným otcom mu bol sám kráľ. Vyrastal na kráľovskom dvore. Kráľ Chlodovik ponúkol Leonardovi biskupské miesto. Leonard ho však odmietol a stal sa mníchom. Vzdal sa aj nároku na dedičstvo a vstúpil do benediktinského kláštora. Neskôr žije pustovníckym životom v Noblac neďaleko Limoges, kde si vlastnoručne postavil pustovňu a žil v nej celkom sám. Tu robil dobročinnú činnosť. Pomáhal chudobným, telesne postihnutým, bol patrónom tehotných žien, zajatcov, väzňov a sedliakov. Je jedným zo 14 pomocníkov v núdzi. V lesoch sa stretával s kráľom Chlodovikom a kráľovnou Clotildou, ktorá na poľovačke dostala pôrodné bolesti. Ťažký pôrod jej Leonard uľahčoval modlitbami. Za šťastný pôrod mu kráľ ponúkol takú plochu územia, akú prejde na somárovi za jednu noc. So svojimi nasledovníkmi na mieste svojej pustovni postavili kláštor, v ktorom sa stal opátom. Tam aj zomrel, kde ho pochovali. Úcta k tomu svätcovi bola mimoriadne veľká v stredoveku, ale aj v období baroka. Kostol v bavorsko-švábskom Inchenhofene patril po Jeruzaleme, Ríme a Santiagu de Compostela ako štvrtý k najvýznamnejším pútnickým miestam. Svätý Leonard je zobrazovaný ako benediktínsky mních opát, ale aj ako diakon v dalmatike so všeobecným atribútom, knihou, okovami, reťazami a zámkami, ktoré sú pripomienkou pomoci a oslobodzovania väzňov, za ktorých sa stále u kráľa prihováral. Ďalej sú to zvieratá kôň a osol pri nohách, ako atribút patronátu nad sedliakmi a dobytkom. Nabádal všetkých, aby konali pokánie a spasili svoje duše. Kult svätca silne ovplyvnil jeho uctievanie, ktoré sa rozšírilo z Francúzska do Talianska a najmä do Bavorska. V Anglicku je mu zasvätených nie menej ako 177 kostolov, mestá v Sussexe a Roxburgu nesú jeho meno. Vďaka sv. Leonardovi vznikol aj názov našej obce podľa jeho mena.
 
 
'''Obecné symboly'''
 
Tak ako iné obce v okrese, aj Obecný úrad v Lenartove vynaložil úsilie na zabezpečenie obecných insígnií. Dal vypracovať návrh na erb, pečať a vlajku. Pri spracovaní sa vychádzalo z pečatí z 18. a 19. storočia.
 
Erb obce Lenartov tvorí v zelenom poli štítu strieborná (biela) postava ženy so zlatým (žltým) kosákom v ľavej ruke. Po pravej ruke má dva zlaté (žlté) klasy obilia.
Vlajku obce tvorí päť pozdĺžnych pruhov vo farbách: biela 1/7, zelená 2/7, biela 1/7, zelená 2/7, žltá 1/7. Ukončená je tromi cípmi, t.j. dvoma zástrihmi, ktoré siahajú do jednej tretiny vlajky.
Pečať je okrúhla. Má priemer 35 mm. Uprostred pečate je erb a pod ním nápis obec Lenartov. Pred a za nápisom sú ozdobné hviezdičky.
 
 
'''Názvy chotárov'''
 
V katastrálnych mapách nachádzame názvy jednotlivých chotárnych častí:
 
Barvinek, Bičkov, Bryndza, Čarne harby, Dubnica, Dzilik, Gľeckinov, Hura, Chotárne, Krompašky, Križanov laz, Manov, Marušin breh, Nad Uličným, Ostrá hura, Pagačuvka, Pálenice, Pri bučku, Pri kráľovej studni, Poľnárov, Rakova čeršľa, Roztocká dolina, Roztoka, Skopce, Stodulky, Suchá jedľa, Šibeničné, Široké, Uboče, Večné, Veľče, Tešnarov, Za hrabovým, Židov jarek
 
 
'''Ubytovanie a služby'''
 
{| class="wikitable" border="1"
||Motorest Javorina
||Pohostinstvo Kráľova Studňa
||Potraviny KARMIX
||Potraviny CHOMJAK
||Potraviny KAROL
|}
 
 
'''Na oficiálnej stránke obce Lenartov nájdete:'''
 
Nájdete tu informácie o jej histórii od založenia až po súčasnosť, obecných symboloch, informácie o aktualitách a udalostiach usporiadaných obcou, polohe obce, jej hospodárstve, dejiny cirkvi, fotografie z udalostí a mnoho ďalších, veríme, že aj zaujímavých a užitočných informácií.
 
Vaše postrehy, návrhy, prípadne pripomienky, môžte písať do Knihy návštev.
 
 
'''Zaujímavosti'''
 
Medzi zaujímavosti patrí, že v chotári tejto obce bol najdený najväčší [[meteorit]] v strednej Európe, ktorý je vystavený v Maďarskom národnom múzeu.
 
 
'''Internetové pripojenie'''
 
V súčasnosti sa buduje nový vysielač na vysokorýchlostný internet v obci Lenartov od firmy GHP Connection.
 
 
'''Lenartovská míľa'''
 
Po 58-ročnej prestávke rozhodlo sa obecné zastupiteľstvo Obecného úradu v Lenartove po predchádzajúcom úspešnom podujatí pristúpiť k novej atrakcii, dnes už takmer v našich končinách zabudnutej činnosti k páleniu dreveného uhlia. Táto akcia mala ukázať mladším občanom obce, ako sa živili naši predkovia.
Túto akciu sme mohli uskutočniť vďaka dnes ešte žijúcemu poslednému míliarovi Andrejovi UHRINKOVI, ktorý ma 86 rokov a niektorým mladším, ešte sa pamätajúcim Janovi Bľandovi a Jánovi Kolbasovi. Aby sme tento nás úmysel mohli uskutočniť, oslovili sme nášho rodáka Ing. Štefana BEŇU, riaditeľa Okresného riaditeľstva štátnych lesov, o sponzorstvo tejto akcie pri zabezpečení odpadového dreva. Po prísľube pomoci oslovili sme Slovenskú televíziu štúdio Košice, Bardejovskú televíziu a Šarišské múzeum Bardejov o pomoc čo nám holo prisľúbené. Po výbere miesta postavenia míle, bez náhrady za náklady, urobil úpravu terénu s technikou pán Jaroslav ŠTIBRICH. Dovoz drevnej hmoty zo skladu pomáhal zabezpečovať aj Jozef Karol. Nemalou mierou pri tejto činnosti prispeli aj miestni Rómovia.
Celý priebeh od úpravy terénu, postavenia míle, zapálenie a rozoberanie už vypáleného uhlia robil videozáznam miestny kameraman pán Jozef Leškovský, Slovenská Televízia štúdio Košice Bardejovská Televízia a Šarišské múzeum. Za účasti viac ako stovky obyvateľov obce bola táto činnosť vykonávaná. Slovenská televízia v rámci celoštátneho vysielania NOVINY PLUS vysielala dokument o tejto akcii. Obdobne aj Bardejovská televízia vo svojom vysielaní zaradila tento dokument, ktorý mal obdiv nad oživením tejto činnosti. Túto akciu poctil svojou návštevou aj bývalý kňaz našej obce pán vikár InDr. h.c. Štefan ONDERKO, ktorý nám veľa detailov z obdobia tejto činnosti upresnil a vysvetlil. Podľa vyjadrenia občanov obce a veľa iných návštevníkov okresu, alebo aj zo vzdialených miest, Slovenskej televízie, Bardejovskej televízie, túto činnosť vysoko oceňovali. Čo s vypáleným uhlím? Tento vyrobený nevšedný produkt bude venovaný farnostiam dekanátu Bardejov pre kostolné potreby a tiež aj pre farnosť Wysowa v Poľsku, s ktorou máme veľmi dobrú spoluprácu.
Touto akciou sme priblížili občanom obce jednu z mnohých činnosti obživy obyvateľov Lerartova z minulého a predminulého storočia. Musí sa konštatovať, že to bola práca vysoko odborná, náročné, namáhavá a aby výsledok bol ekonomický priaznivý aj veľmi zodpovedná.
Jednou z činnosti obživy obyvateľov obce v minulosti bolo aj pálenie dreveného uhlia. Tato činnosť zanikla v roku 1943, kedy v obci bola vypálená posledná míľa. Tak sa hovorilo tejto stavbe, poukladanému drevu do kopy vo forme kužeľa.
 
Technologický postup
 
Najsamprv sa musel vyhliadnuť a nájsť vhodný priestor pre postavenie míle. Tento mal byť čo najrovnejší, aby s jeho prípravou bolo čo najmenej práce. Mal byť blízko vody, blízko lesa, najlepšie priamo v lese, odkiaľ sa ťažilo drevo, používalo napadané lístie a vlhké zemina. Rovný priestor pre stavbu míle mal byť preto, lebo pri horení oheň sa dostával do najnižšieho priestoru a míľa horela viac na tejto strane. Zemina pri rovnaní terénu sa použila na uzáver míle zvrchu. Veľkosť míle bývala rôzna. Od 10 m3 až po 25 m3 bukovej siahovice. Drevo malo byť preschnuté a pripravovalo sa dopredu, čím sa skracoval čas pálenia. Na upravenom priestore pre stavbu míle ktorý sa nazýva ŠTEC stavby, urobilo sa ohnisko z mäkkého a suchého dreva pre ľahké a bezproblémové zapálenie míle. Okolo postaveného ohniska postupne sa ukladala postojačky siahovica mierne sklonená do prostred míle. ukladanie sa robilo do kruhu a na seba a drevo malo byť čo najbližšie pri sebe. Maximálny priemer míle býval 5 až 6 metrov, výška míle 3 až 3,5 metre. Vrch míle sa uzatváral rezaným drevom o dĺžke 30 až 50 cm. Po poukladaní dreva nasledovalo obsypanie naukladaného dreva suchým lístím o hrúbke asi 5 cm. Na lístie odspodu do vrchu sa dávala vlhké hlina a dobre poubíjala. Pri začiatku stavby míle sa nesmelo zabudnúť na otvor k ohnisku, ktorým sa míľa zapálila. Zapálenie sa robilo tyčou dlhou 4 až 5 m na konci ktorej bola fakľa. Tyč sa vytiahla až vtedy, keď míľa horela a fakľa na konci tyče úplne zhorela a tyč bola v tejto časti prehorená. Potom sa otvor zapálenia míle aj vr ch míle uzatvorili. Doba pálenia bola 3 až 6 dní podľa kvality dreva. Na ďalší deň sa míľa uhasila a jeden deň chladla.
 
Počas celého pálenia musela byť pri nej stála služba deň a noc, aby v prípade vznietenia sa dreva čo bol modrý dym, alebo že sa v míli urobil otvor keď drevo prehorelo čomu sa hovorilo že "felí", bolo treba míľu opraviť, zaplniť vzniklý otvor drevom, pridať suché lístie a zalepiť hlinou. Aj keď sa míľa zapálila odspodu horí zvrchu dole. Kontrola horenia sa robí cez malé otvory v míli. Biely dym sú pary z dreva. Zeleno - žltý dym to sú plyny a modrý dym je signálom, že drevo vo vnútri míle horí. Bolo treba tento otvor uzatvoriť, Míľu bolo treba stále zvrchu ubíjať. Keď začala výška klesať a to vtedy keď, už drevo bolo zuhoľnatené, bol to signál pre dozor pri míli, aby zvýšili ostražitosť, lebo vtedy sa začali robiť v míli otvory, po vypálení a uhasení míle nasledovala činnosť, ktorej sa hovorilo "Plejsanie", čiže rozoberanie míle. Vtedy bola najväčšia spotreba vody. Zalievali sa miesta, kde uhlie sa začalo vznecovať lebo bolo žeravé. Rozoberanie míle trvalo aj pol dňa, lebo sú rozoberalo po častiach. Po vychladnutí plnili Sú vrecia ale špeciálne takzvané uhľové vrecia a viazali sa drôtom. Niekedy sa stali prípady, že míľa zhorela na popol. Inokedy furmani večer naložili vozy vrecami uhlia aby ráno mohli vyraziť čím skôr. Aké bolo ich prekvapenie že ráno našli všetko zhorené, lebo uhlie vo vreciach nebolo uhasené a v noci sa vznietilo. Pri stavbe míle sa zároveň postavila aj koliba pre dozor pri míli, aby v prípade dažďa či mrazu sú mohli ukryť a byť v teple.
Aké náradie bolo treba pri tejto činnosti? Krompáče, lopaty, motyky, drevené a železné hrable, sekery, kliny, kálačky, píly, pílky, opálky vrecia, drôt, dva drevené rebríky aspoň 3 m. dlhé, lampáše, špeciálne vidly, vedrá, polievače, železné háky na rukovätiach, dostatok rezaného dreva na opravu míle, suché lístie a vlhká zemina.
 
Spracované podľa rozprávania u nás žijúceho 86 ročného míliara Andreja Uhrinka.
 
 
'''Chata Lenartov'''
 
Drevený poschodový rekreačný dom v tichom, horskom prostredí.
 
Oficiálny názov oblasti: Nízke Beskydy - Čergov
 
 
Popis chaty:
 
Celková kapacita: 6, Pevné lôžka: 6, Počet prísteliek: 0,
 
Rozdelenie izieb: dvojlôžkové 3.
 
Vybavenie zariadenia: elektrina: áno, ústredné kúrenie: nie, akumulačky: áno, sporák: áno, krb: nie, studená voda: áno, teplá voda: áno, elektrický bojler: áno. Spoločenská miestnosť: áno, jedálenský stôl, stoličky.
 
Vybavenie kuchyne: kuchyňa: áno, kuchynská linka: áno, nie, chladnička: áno, jedálenský riad: áno, mikrovlnka: áno, rýchlovarná kanvica: áno, elektr. sporák: áno, sporák na pevné palivo: áno.
 
Kúpelňa: kúpelňa: sprchovací kút: áno, WC splachovacie: áno.
 
Vonkajšie vybavenie: vonkajšie ohnisko: áno, altánok: áno.
 
Vybavenie izieb: rádio: áno. Dostupnosť autom : áno, V zime reťaze potrebné!!!
 
Možnosti stravovania: reštaurácia mimo objekt : 8 km, vlastná strava : áno. Poloha: najbližšia obec: Lenartov 4 km, najbližšie mesto: Bardejov 28 km, najbližší obchod s potravinami: Lenartov 4 km.
 
Turistická oblasť: Čergov.
 
Letné športy: lesoturistika, cykloturistika, značkované turistické chodníky v blízkosti chaty.
 
Zimné športy: lyžovanie lyžiarsky vlek Kríže 27 km, turistické lyžovanie: v okolí chaty.
 
Historické a kultúrne pamiatky: Bardejov - Šarišské múzeum, bazilika, mestská rezervácia,liečivé pramene, skanzen, kúpeľná kolonáda.
 
Ostatné: možnosť pobytu so psom : nie, príjem mobilných telefonov : nie, možnosť poľovníctva/rybolovu: áno.
 
 
'''Aktuality'''
 
Všetky aktuálne správy nájdete na obecnej web-stránke www.lenartov.sk
 
 
'''Výstavy'''
 
Obec Lenartov je známa aj tým že sa tu pravidelne pripravujú rôzne výstavy. Autorom všetkých výstav uskutočnené v našej obci je Ján Kavulič, ktorý je v našej obci aj kronikárom, organistom a aktívne sa podieľa na rôznych kultúrnych činnostiach v obci.
 
 
'''Informácie'''
 
Starosta: Ján Jajko
 
Hlavný kontrolór: Helena Beňová
 
Zástupca: Jozef Leškovský
 
Kronikár obce: Ján Kavulič
 
Poslanci: Veronika Barbuľáková, Ján Beňa, Dušan Billý, Ján Bortník, Jozef Cudrák, Jozef Kaľata
 
Poriadková komisia ž.p.: Dušan Billý
 
Komisia pre kultúru, šport a mládež: Jozef Cudrák
 
Sociálna komisia: Veronika Barbuľáková
 
Finančná komisia: Jozef Leškovský
 
ADRESA: Obecný úrad, Lenartov 37, 086 06 Malcov
 
 
 
'''Príďte a navštívte nás'''
 
Príďte a navštívte nás, ste vítaní ! You´re welcome !
 
 
 
== Iné projekty==
Řádek 310 ⟶ 35:
== Externé odkazy ==
* [http://www.lenartov.sk www.lenartov.sk]
* [http://www.arenabardejov.sk www.arenabardejov.sk]
* [http://www.saris.eu.sk/lenartov/sk/video.html www.saris.eu.sk/lenartov/sk/video.html]
 
{{Slovenský výhonok}}
Řádek 322 ⟶ 45:
[[en:Lenartov]]
[[fr:Lenartov]]
[[hu:Lénártó]]
[[it:Lenartov]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Lenartov“