Ferdinand de Saussure: Rozdiel medzi revíziami

Jeho dielo bolo prijaté dvoma spôsobmi. V Amerike sa vyvinulo na [[distribucionalizmus]] [[Leonard Bloomfield|Leonarda Bloomfielda]] a je odvtedy postulované všetkým lingvistickými vednými odvetviami. Saussurov vplyv však odmieta Noam Chomsky a niektorí iní autori. V dnešných vývojových trendoch Saussurovu teóriu najviac rozvinul [[Michael Silverstein]], ktorý skombinoval túto teóriu s teóriami [[príznakovosť|príznakovosti]] a distinktívnychdištinktívnych znakov, ktoré [[pražská škola]] (najdôležitejší členovia boli [[Nikolaj Sergejevič Trubeckoj]] a [[Roman Jakobso]]n) vyvinula pre analýzu [[fonológia|fonológie]], [[Whorfova hypotéza|Sapirovou-Whorfovou hypotézou]] gramatickej kategórie, a transformačnou analýzou za účelom analýzy vlastnej Saussurovej teórie. V Európe pod vplyvom týchto teórií napísali dôležité odborné práce hlavne [[Emile Benveniste]], [[Antoine Meillet]] a iní. Na štrukturalizmus však čoskoro nadviazali osoby študujúce ostatné nelingvistické hľadiská kultúry, napríklad [[Roland Barthes]], [[Jacques Lacan]] a [[Claude Lévi-Strauss]]. Ich široké interpretácie Saussurových teórií a ich aplikovanie na nelingvistické smery štúdií viedli k teoretickým ťažkostiam, ktoré nakoniec spôsobili, že bol štkturalizmus v týchto disciplínach vyhlásený za „mŕtvy“.