Arnulf (Východofranská ríša): Rozdiel medzi revíziami

[[ObrázokSúbor:Die deutschen Kaiser Arnulph.jpg|220px|náhľad|Arnulf Korutánsky na romantickom portréte]]

== Život v dátach ==

* 876–887: vojvoda [[Korutánsko|Korutánska]] a „Panónie“ ["od Koceľovej smrti" (876) „spravoval Panóniu“ (teda [[Blatenské kniežatstvo]]); roku 884 stratil celú túto Panóniu v prospech Veľkej Moravy]

* 887–899: východofranský kráľ

* 888–899: vojvoda [[Bavorsko|Bavorska]]

* 894–895/899?: kráľ [[Talianske kráľovstvo (stredovek)|Talianskeho kráľovstva]]

* 896–899: cisár

== Arnulf a Veľká Morava ==

Bol nemanželským synom východofranského kráľa [[Karolman (Východofranská ríša)|KarolmanKarolmana]]a, od ktorého dostal v roku [[876]] [[Korutánska marka|Korutánsku marku]] a v tom istom roku po smrti Koceľa aj Panóniu (teda [[Blatenské kniežatstvo]]).

Východnú marku vtedy spravoval markgróf [[Aribo]], spojenec Svätopluka. V roku 882 sa Východnej marky zmocnili Wilhelmovci (synovia Wilhelma a Engelšalka), ktorí odtiaľ vyhnali Ariba. Svätopluk ich odtiaľ v tom istom roku vyhnal a spustošil im majetky. Wilhelmovci v roku 883 utiekli k Arnulfovi a stali sa jeho vazalmi. Zároveň v roku 882 do juhovýchodnej oblasti Veľkej Moravy vpadli Bulhari a Svätopluk dostal informácie, že sa tak stalo so súhlasom Arnulfa, a že Arnulfovi ľudia "stroja úklady o" Svätoplukov život. Keď Arnulf na Svätoplukovu výzvu odmietol podporovať Wilhelmovcov a odprisahať, že nepodporuje Bulharov a úklady o Svätoplukov život, Svätopluk ešte v roku 883 spustošil a obsadil Arnulfovu Panóniu a zostal tam celý rok. Výpravu zopakoval v roku 884, čím bolo územie od Viedenského lesa na západe po Drávu na juhu pripojené k Veľkej Morave. V roku 884 sa Svätopluk stretol s cisárom Karolom III. Tučným a dohodli sa, že hranicou ich ríš bude Viedenský les. Na to v roku 885 uzavrel so Svätoplukom mier aj Arnulf.

[[la:Arnulphus Carintiae(imperator)]]