Verzia z 16:54, 10. november 2008 upraviť Alexbot (diskusia \| príspevky) Boti 38 396 editací d robot Pridal: zh:德日进 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 03:32, 11. december 2009 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: hy:Պիեռ Տեյար դը Շարդեն; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 17: V roku 1923 odcestoval Teilhard do [[Čína\|Číny]], kde sa prakticky celých 23 rokov ( s prerušením tromi krátkymi pobytmi vo Francúzsku) zúčastňoval na niekoľkých vedeckých výpravách hľadajúcich stopy po antropoidoch. V tom čase získal slávu ako spoluobjaviteľ '''človeka čínskeho''' (sinanthropus pekiensis) a nadviazal trvalú spoluprácu s mnohými vedeckými inštitúciami. Počas [[Druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] ([[1938]]-[[1945]]) sa zdržiaval v [[Peking]]u. V tom čase dokončil svoje dielo: ''Ľudský fenomén'' (Le Phénomèn humain), ktoré v hlavných obrysoch vznikalo už v rokoch [[1914]]–[[1919]], ba i skôr, o čom svedčí Teilhardova korešpondencia z tých čias. Napísal aj iné vedecké spisy, medzi nimi významný spis ''Kresťanstvo a evolúcia'' (Christianisme et Evolution). Spolu s ďalším jezuitom Leroiom založil pekingský geobiologický ústav a v roku 1943 začal vydávať periodikum Geobiologica. Pobyt vo Francúzsku v rokoch [[1946]]–[[1947\|47]] bol pre Teilharda významný tým, že nadviazal priateľstvo s popredným zoológom Juliánom Huxleyom a viedol vedeckú polemiku s Gabrielom Marcelom. V septembri [[1947]] [[jezuiti\|jezuitskí]] predstavení zakázali Teilhardovi písanie filozofických spisov. Podobný zákaz ho postihol už v roku 1933, keď mu zakázali vykonávať v Paríži akékoľvek verejné a vedecké, pedagogické a iné funkcie. V roku 1948 mu cirkevní predstavení zabránili prijať katedru, ktorú mu ponúkali na Collège de France. V roku [[1950]] bol vymenovaný za člena francúzskej Akadémie vied a v tom istom roku mu cirkevná cenzúra zakázala publikovať knihu: ''Ľudská zoologická skupina'' (Le groupe zoologique humain). Na pokyn svojich rehoľných predstavených opustil Paríž a natrvalo sa usadil v [[New York (mesto)\|New Yorku]], kde potom spolupracoval s Centrom pre antropologické výskumy. V New Yorku [[10. apríla]] [[1955]], na veľkonočnú nedeľu, ktorú začal slávením svätej omše v Katedrále sv. Patrika (Saint-Patrick), na sklonku dňa - počas rozhovoru s priateľmi pri šálke čaju - náhle zomrel na srdcové zlyhanie. Pochovaný je na jezuitskom cintoríne v St. Andrew´s on Hudson, asi 160 [[km]] od mesta [[New York (mesto) \|New York]]. (Cintorín dnes patrí Americkému kuchárskemu inštitútu (Culinary Institute of America). Po smrti Teilharda de Chardin boli zo všetkých knižníc duchovných inštitúcií stiahnuté všetky jeho knihy. V roku 1962 vyhlásilo [[Sväté ofícium]] tzv. [[Monitum]], ktoré vystríhalo pred omylmi autora ''Ľudského fenoménu''. Zároveň však vyvolalo rôznorodé komentáre ako v katolíckych periodikách, tak aj v politických denníkoch. To malo za následok prejavenie mnohonásobne vyššieho záujmu o Teilhardovo dielo. Počas [[Druhý vatikánsky koncil\|Druhého vatikánskeho koncilu]] sa výrazne zmenila atmosféra, hlavne zásluhou pápeža [[Ján XXIII.\|Jána XXIII.]], a v roku 1963 sa už objavuje v katolíckom revue Wiež tento komentár: „ ... hodnotenie koncepcie Teilharda de Chardin, obsiahnuté v Monite, nemôže byť pokladané za jednomyseľný a konečný názor vedenia cirkvi, ale jedine za výraz znepokojenia niektorých jej predstaviteľov“. Riadok 61: [[fr:Pierre Teilhard de Chardin]] [[hr:Pierre Teilhard de Chardin]] [[hy:Պիեռ Տեյար դը Շարդեն]] [[io:Pierre Teilhard de Chardin]] [[it:Pierre Teilhard de Chardin]]

Pierre Teilhard de Chardin: Rozdiel medzi revíziami