Dnešné Komárom sa pôvodne nazývalo ''Újszőny'' a bolo to [[predmestie|predmestím]] samotného historického mesta Komárno, ležiaceho na ľavom brehu Dunaja. V roku [[1892]] bolo spojené cez Dunaj mostom s mestom Komárnom a v roku [[1896]] sa stalo súčasťou mesta Komárom. Koncom roka 1918 (21.11. resp. 21.12. 1918) bolo rozdelené štátnou [[hranica|hranicou]].
Okolie Komáromu bolo obývané od doby bronzovej, dôkazom toho sú početné archeologické nálezy z tohoto obdobia. Pre svoju výbornú polohu - brodiská cez Dunaj a Váh už v 4.-om storočí pred našim letopočtom tu existovala stála keltská usadlosť.
V 1. storočí Rimania posunuli hranicu svojho impéria až po Dunaj (rim. Ister). Južne od Dunaja sa rozprestierala tzv. Pannonia provincia ktorá po línii Dunaja bola chránená systémom pevností (Limes) pred útokmi barbarov zo severu. Na mieste keltskej usadlosti vzniklo (1. stor.) Brigetio, vojenský tábor a mesto (na území Szőnyu), ktorá v 2. stor. bola rozšírená pevnosťou aj na severnej strane Dunaja. Clementia (Leányvár) bola postavená v blízkosti dnešnej Iže. Od konca 4. -ho storočia rimania boli barbarmi postupne vytlačení z Panónie.
Najrozsiahlejšie nálezy sa datujú do doby príchodu a usadenia sa Avarov, ktorí sa zdržiavali v okolí Komáromu v 6-om až 9.om storočí. Rozsiahlosť avarských usadlostí dokumentuje 14 pohrebísk (väčšinou neskoršia avarská doba). Podla rozsahu nálezísk sa predpokladá, že sa jednalo o posilnenú avarskú usadlosť pre kontrolu nad brodiskami na Dunaji a Váhu.
V 10.-om storočí sa na území usadili maďarské kmene. V okoí sútoku Dunaja a Váhu sa usadil panovník Ketel a tu si vybudoval svoj zimný tábor. Jeho syn Alaptolma dal vybudovať zemný hrad ktorý a pod Štefanom svätým sa stal Komárom stoličným mestom Komáromskej župe (maď.Komárom Vármegye).
Na území mesta sa nachádzali aj ďalšie usadlosti. Prvá písomná spomienka o samotnom Komárome je z 1037 (Villa Camarum). Tiež sa spomínajú usadlosti Villa St. Andrea a Villa Kezw, resp Villa Keszi. Villa St. Andrea (sv. Ondreja) bola rybárskou usadlosťou.
Hradby posilnené v 11.-12.stor. odolali aj vpádu tatarských hórd v 13.-om stor.
Prvé mestské privilégia pridelil Komáromu panovník Béla IV. v roku 1265.
