Zlín: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 7 750 bajtov ,  pred 12 rokmi
pridané body: 3.urbanizmus mesta Zlín a 3.1Le Corbusier a mesto Zlín
d (fix.)
(pridané body: 3.urbanizmus mesta Zlín a 3.1Le Corbusier a mesto Zlín)
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Zlín}}
 
== Urbanizmus mesta Zlín ==
Zlín bolo mesto postavené okolo továrne tomáša Baťu . Jeho enormná medzivojnová staviteľská činnosť v spolupráci s renomovanými architektami premenila trojtisícové mestečko v aglomeráciu s 43 500 obyvateľmi s unikátnou architektúrou.Zlín bol vrchol prvorepublikového funkcionalizmu a ako jediné dôsledne budované funkcionalistické mesto v Európe, charakteristický reprezentatívnosťou a veľkorysosťou výstavby i nadštandardnou úrovňou života v období do konca 30. rokov .
Zlín sa rozvíjal tempom, aké vo vtedajšom Československu v tak krátkej dobe žiadne mesto nedosiahlo. V medzivojnovom období vzniklo ojedinelé, štýlovo jednotné mesto s vlastním životným štýlom. Architektúra všetkých priemyselných i verejných stavieb pritom mala svoj základ v konštrukčnom module firemných továrenských budov 6,15×6,15 metra. Mesto vyrastalo na základe unifikácie a štandardizácie z tohto „továrenského“ modulu. Charakteristický pre všetky Zlínske stavby z tejto doby bol železobetónový skelet so stĺpmi, pričom jednotlivé budovy sa od seba líšili variantami výplňového muriva a okenných otvorov. Všetko bolo vystavané na jednotnom princípe veľmi úsporne a pritom pôsobivo. Výstavba Zlína bola riadená rovnako ako firemná výroba – všetko postupovalo ako na bežiacom páse.
Činnosť firmy ovplyvnila v rade aspektov nielen celý Zlínsky región, ale i „svet“. Jej charakter a špecifiká sa odrazili i v expanzií firemnej výstavby mimo Zlín do celej republiky a do zahraničia. Najprv to bola realizácia obchodnej siete a vlastných obchodných domov, neskôr výstavba celých satelitných tovární a miest. Baťovské obchody a satelitné továrne a sídliská rozosiate po celom svete sú príkladom dokonale prepracovaného systému unifikácie a štandardizácie. Niesli a mnohé z nich dodnes nesú prehľadný rukopis zlínského riadiaceho centra.
V Zlíne sa zachovali vysoko cenené stavby medzivojnovej funkcionalistickej architektúry, napríklad Pamätník Tomáša Baťu a budovy Masarykových škôl od architekta Františka Lýdia Gahura, spoločenské domy v Zlíně a v Otrokoviciach i 21. administratívna budova od architekta Vladimíra Karfíka.
 
Veľkopodnikateľ Tomáš Baťa nenechal nič na náhodu. Svoje impérium rozvinul po všetkých stránkach, pričom nezanedbal ani tú vizuálnu. Mal jasnú ideu – zastrešil obuvnícky biznis obrazne aj doslovne.V okolí svojich tovární budoval premyslené mestá, čím svojim zamestnancom organizoval de facto celý život: prácu, bývanie, vzdelávanie, spoločenské aktivity.
 
Baťa našťastie nebudoval vzdušné zámky, ale skutočné stavby. Jan Baťa, mladší brat zakladateľa firmy Tomáša, otváral v roku 1930 štrnásť nových predajní obuvi v americkom Chicagu. Počas cesty využil príležitosť a verboval talenty do vlastných radov. V tom čase pracoval v Chicagu český architekt Vladimír Karfík, ktorý mal za sebou prax u Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta. Vo svojej knihe Architekt si spomína Karfík píše: „Jan Baťa nám vykresľoval zloženie a rozvoj závodu v Zlíne a plány na zakladanie nových tovární a obchodov v rôznych častiach sveta. Pripadalo nám to trochu prehnané a fantastické.“ Krátko nato sa uchádzal o miesto a továrnik prijal svojho dvorného architekta. Karfíka v Zlíne privítali slovami: „Nijaké tituly ani diplomy u nás neplatia. Platia len schopnosti a výkon. Jediný titul, ktorý sa v Zlíne používa, je pán šéf, a to je len Tomáš Baťa. Vy budete vždy len Karfík a nijaký pán inžinier...“ Potom už nabehol na závratné tamojšie tempo a začal pracovať na dvoch projektoch súčasne: mrakodrape pre Brno a hoteli Spoločenský dom v Zlíne.
 
Na žiadosť továrnika pracovali architekti na ideálnom pláne priemyselného mesta. Ideovú súťaž vyhral Josef Gočár z Prahy, ktorý sa stal hlavným konzultantom Baťových stavebných projektov. Vo všeobecnosti tieto mestá charakterizoval flexibilný priestor, geometrická strohosť štandardizovaných prvkov a zónovanie priestoru na pracovnú, spoločenskú, dopravnú a obytnú zónu. Všetko sú to znaky účelu podriadenej, funkcionalistickej architektúry a urbanizmu, teda najmodernejších trendov vtedajších svetových ateliérov. Cieľavedomý vizionár spolupracoval s najväčšími domácimi talentami, no zároveň ich sám formoval. Na filozofiu, ktorú položil zakladateľ spoločnosti, po jeho tragickej smrti v roku 1932 nadviazal spomínaný Jan. Za jeho pôsobenia vznikol v Zlíne aj presklený PamätníkTomáša Baťu či Správna budova 21 s preslávenou pojazdnou riaditeľskou kanceláriou.
 
Dôležitým faktorom pre Baťu bol čas.Okrem toho podnikateľ uvažoval nanajvýš ekonomicky Obyvatelia jeho mesta chodili z domu do továrne pešo, pešo sa po pracovnej dobe vybrali do obchodov, pešo zašli na futbal či do kina. Všetko za pár minút. Večer sa pešo vrátili do úhľadných tehlových (omietnutých či neomietnutých) pravouhlých domov, utopených v zeleni, no vypočítaných na centimeter presne. Najprepracovanejší návrh mal azda Zlín, ktorý v roku 1934 nadchol aj svetovú architektonickú kapacitu Corbusiera. Ten pre Baťu dokonca urobil pár návrhov, ktoré sa však pre prílišnú nákladnosť nikdy nerealizovali. Typy budov postavených v Zlíne sa variovali vo všetkých ostatných baťovských mestách, ktoré v medzivojnovom období vyrástli v Anglicku, Francúzsku, Poľsku, Maďarsku, Holandsku či v USA. V Česku to boli Sezimovo Ústi, Zruč nad Sázavou, na Slovensku predovšetkým Svit a Partizánske (pôvodne Baťovany). Neskôr sa stavalo aj v Afganistane, Brazílii, Indii...
 
=== Le Corbusier a mesto Zlín ===
 
Le Corbusier prišiel do Zlína ako jeden z vyzvaných porotcov firemnej bytovej súťaže v roku 1935 a mesto ho prekvapilo svojim moderným štýlom. Vypracoval pre firmu Baťa návrh regulácie údolia Podřevnicka, okrem toho tiež urbanistický návrh pre firemné satelitné sídlisko a továreň vo francúzskom Hellocourte – pritom v oboch projektoch akcentoval tzv. kolektívne bývanie. Tieto projekty ale nenašli vo vedení firmy Baťa odozvu. Realizovaný nebol ani Le Corbusierov návrh výstavného pavilónu firmy Baťa pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1937, ktorý mal byť celý potiahnutý koženými aplikáciami. Pre firmu Baťa boli Le Corbusierove návrhy príliš extravagantné a nákladné.Keď Baťu v Zlíne osobne zasvätil do svojich ideálov, strhla sa búrlivá diskusia. Na odpor narazil architekt najmä po tom, čo napadol baťovskú zásadu „pracovať kolektívne, bývať individuálne“. Le Corbusier argumentoval, že pri rýchlom raste mesta nebude možné, aby všetci žili v rodinných domčekoch. Navrhoval ubytovať ľudí v 15- až 20-podlažnýchkolektívnych domoch, ktoré poskytnú všetky služby – od nákupných, cez spoločenské a rekreačné až po jasle. Mal predstavu, že v jednom takom dome „uskladní“ dvetisíc až päťtisíc obyvateľov. Pobúrený Baťa mu na to celkom nevyberane odpovedal, že pri 50-tisícovom Zlíne by stačilo desať podobných stavieb, čo je vhodné akurát pre komunistickú propagandu. Stretnutie s továrnikom sa napokon skončilo zmierom. Architekt pripravil štúdie zlínskeho údolia až po rieku Moravu, pavilón firmy Baťa pre parížsku Svetovú výstavu v roku 1937, navrhol typizované predajne pre Francúzsko, náčrty urbanistického riešenia pre továreň v Hollecourte... Projekty však boli pre svoju originálnosť takmer nerealizovateľné
 
 
== Externé odkazy ==
Anonymný používateľ