Josip Juraj Strossmayer: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: pl:Josip Juraj Strossmayer |
doplnenie o poznatok o jeho prejave na vatik.koncile : info zo stranky http://christianfreeman.wordpress.com/2009/01/12/prejav-biskupa-strossmayera-na-vatikanskom-koncile-v-roku-1870/ |
||
Riadok 19:
V roku [[1860]] sa stal vodcom ''Chorvátskej ľudovej strany'', vo funkcii zotrval do roku [[1873]]. Bol predstaviteľom [[Austroslavizmus|austroslavizmu]], žiadal národné práva pre [[Slovania|Slovanov]] v rámci [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]]. Udržoval kontakty s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s ktorým sa spriatelil počas štúdia v Pešti, a pri bojovaní za národné a politické požiadavky [[Slovania|Slovanov]] spolupracoval aj s [[František Palacký|Františkom Palackým]] a [[František Ladislav Rieger|Františkom Ladislavom Riegerom]]. Zomrel v [[Đakovo|Đakove]] [[8. mája]] [[1905]] vo veku 90 rokov. V roku [[1991]] tu bolo otvorené jeho múzeum.
Predniesol prejav na Vatikánskom koncile v roku 1870 ktorý je uvedený v The Catholic Encyclopedia (©1913 zv.. XIV, s.316). Tu sa uvádza vysvetlenie o biskupovi Josipovi Strossmayerovi (1815-1905) na 1. vatikánskom koncile v roku 1870, z ktorého citujeme: „Na vatikánskom koncile bol jedným z najdôležitejších oponentov pápežskej neomylnosti, vynikal ako rečník. Pápež chválil Strossmayerovu „pozoruhodne dobrú znalosť latinského jazyka“. Prejav, v ktorom obraňoval protestantizmus, vyvolal veľkú senzáciu. … Po koncile Strossmayer udržiaval svoju opozíciu dlhšie než všetci ostatní biskupi a udržiaval kontakt s Johannom J. Ignazom von Dollingerom“, najvýznamnejším rímsko-katolíckym historikom v Nemecku. Jeho knihy vzbudzovali všeobecný rešpekt. Tak tomu bolo „až do októbra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, že zamýšľa poddať sa „prinajmenšom navonok“.
== Iné projekty ==
| |||