[[Image:Schwarzach_Germany_Roman-Monastery_Beinhaus.jpg|right|thumb|Kostnica vo [[Schwarzach]]u [[Nemecko]]]]
'''Karner''' (z lat. ''carinalis'' = pozemský; ''carnarium'' alebo ''ossarium'' = '''kostnica''') je staviteľský útvar slúžiaci na uchovávanie kostí nájdených na [[cintorín]]e. Môže patriť ku [[kostol]]u ako prístavba, prípadne je vymedzeným priestorom v [[chrám]]ovej predsieni alebo pod [[chór]]om, najčastejšie je však samostatnou centrálnou stavbou na kvadratickom, kruhovom
alebo polygonálnom pôdoryse. Takáto stavba je súčasťou cintorína a jej dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť. ktorá slúži za kostnicu, a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou [[apsida|apsidou]] s [[oltár]]om, prípadne i s vežičkou.
Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, v neskorom [[stredovek]]u sú zriedkavejšie. Vzorom bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska kaplnka sv. Michala vo [[Fulda|Fulde]] (vybudovaná v rokoch [[818]]-[[822]], zrejme až neskôr využitá na pochovávanie). Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici 12. a najmä v 13. storočí. Najčastejšie sa karner vyskytuje v Podunajsku s centrom v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.▼
Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, v neskorom [[stredovek]]u sú
▲zriedkavejšie. Vzorom bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska kaplnka sv. Michala vo [[Fulda|Fulde]] (vybudovaná v rokoch [[818]] - [[822]], zrejme až neskôr využitá na pochovávanie). Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici 12. a najmä v 13. storočí. Najčastejšie sa karner vyskytuje v Podunajsku s centrom v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.
[[Image:Beinhaus_Kutna_Hora_1990.JPG|left|thumb|Kostnica v Kutnej Hore]]
Najstarší karner na Slovensku objavili pri archeologickom výskume [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku 11. stor.storočia Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (po r. roku [[1221]]) a zachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného [[Dóm sv. Martina|dómu sv. Martina]]. V druhej štvrtine 13. stor.storočia vznikol i karner v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (v areáli dnešného Starého zámku). Jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom pilieri. Horná časť s apsidou bola upravená v 14. storočí.
V [[Česko|Česku]] sa niekoľko karnerov zachovalo na južnej Morave (napr. v [[Moravské Budějovice|Moravských Budejoviciach]], v [[Bítov]]e, [[Stořanov]]e), ale aj napr. v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]].
