|
== Projekty Herzog & de Meuron ==
Projekty známeho švajčiarskeho dua počas dvadsaťročnej existencie nie sú len v domácom [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ale aj v [[Anglicko|Anglicku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Španielsko|Španielsku]], [[Japonsko|Japonsku]] a [[USA]]. Najznámejším projektom z poslednej doby je známa [[Tate Gallery|Tate Modern Gallery]]. Podľa dostupných štatistík a turistických sprievodcov ide v prípade tejto galérie moderného umenia o najnavštevovanejšiu stavbu nového milénia. K ďalším známym stavbám patrí Vínny dom [[Dominus]] v [[Napa Valley]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], New de Young Museum v [[San Francisco|San Franciscu]], Extension for the Walker Art Centre v [[Minneapolis]], knižnica Technickej univerzity v [[Eberswald]]e v Nemecku a mnoho ďalších. Známa je tiež ich prestavba bývalej elektrárne Mediodía z roku 1899, dnes nazývaná [[Caixa Forum]] v [[Madrid]]e.
== Architektúra ==
{{bezzdroja}}{{urgentne upraviť|20091214}}<!-- iba tento diel, má štýl recenzie, bez zdroja -->
Ich architektúra by sa dala charakterizovať ako jednoduchá, pravouhlá a striedma v tvare a veľmi konkrétna, hmatateľná v materiále. Vystavujú materiál budov pohľadom a obaja tvrdia: „Pozrite sa, toto je urobené z preglejky, toto z kameňa, toto z medi...“ Takéto exponovanie materiálu je podľa Herzoga a de Meurona esenciálnou súčasťou umeleckej či architektonickej práce. Materiály prezentujú v takej čistej a jednoduchej podobe ako je to len možné. Pripúšťajú, že každá budova evokuje v ľuďoch určité predstavy, no oni hľadajú spôsob ako ich usmerniť.
„Chceme pôsobiť na všetky zmysly“, H & deM.
Chcú apelovať na intuitívne vedomosti, prítomné u všetkých ľudských bytostí , ktoré predstavujú akýsi globálny jazyk pre porozumenie takých konceptov ako je veľký – malý, tenký – hrubý, horúci – studený, hladký – drsný.
Herzog a de Meuron chcú, aby ich architektúra ľudí vtiahla, zaangažovala, aby boli schopní otvoriť si myseľ. Snažia sa to dosiahnuť tým, že pôsobia na všetky zmysly – nielen na oči – ale aj na uši, nos a hmat, ktorý podľa nich je v architektúre tragicky zanedbáva. Táto vlastnosť je použitá na stavbe Dominus. Slová Viktórie Jakubčíkovej, ktorá opisuje budovu: „ Prekvapujúci je vizuálny efekt, podmienený pohybom. Približujúc sa k stavbe, monolitický slíž sa vám pred očami rozpadáva a miesto neho vnímate nepravidelno - pravidelnú štruktúru kameňa, meniacu sa ako holografický obrázok. Nezanedbateľná je atmosféra prenikania svetla medzi kusmi balvanov. Cez deň povrch vo vnútri objektu kmitá a hrá lúčmi svetla, v noci celá stavba ešte intenzívnejšie prepúšťa do krajiny lúče umelého osvetlenia, prebleskujúceho cez každú medzeru vo fasáde“.
Kritici architektúry často popisujú dielo Herzoga a de Meurona ako minimalistické. Pripúšťajú, že ich štýl sa niekde s minimalizmom prekrýva, ale minimalizmus nie je tým, o čo sa usilujú. Radšej než by boli abstraktní, tvoria dielo veľmi konkrétne. V zásade čo ich zaujíma je jednoduchosť. Táto jednoduchosť, prostota, dáva vyniknúť zmenám v prírode, v prostredí a umožňuje, aby budova tieto zmeny reflektovala. Tvrdia, že príliš veľa tvarov zbytočne rozptyľuje oči. Pôsobenie prírody považujú za stavebnú súčasť projektu a sú fascinovaní tým, ako budova prechádza zmenami vďaka striedaniu ročných období, pôsobeniu svetla a prírodných živlov, ale aj starnutím. Cieľom architektov už v spomínanej stavbe Dominus je konkrétne aj spojenie s prírodou. Objekt pôsobí dojmom akoby v tejto krajine stál odjakživa. Je to nízka, dlhá stavba medzi kilometrami viníc s pahorkami v pozadí. Ale už aj v tomto nenápadnom, akoby náhodnom situovaní je zrejmý princíp celej tvorby architektov- niečo vyzerá len tak postavené v krajine.
Podľa Herzoga a de Meurona tradičný hierarchický koncept priestoru už nie je udržateľný. Dnes je trojrozmerný priestor stále viac a viac redukovaný do dvojrozmerných obrazov. Na druhej strane veria, že hodnota trojdimenzionálneho obrazu sa nestratí:
:„Keď nič iné, ľudská bytosť má telo“ H & deM.
== Iné projekty ==
|
