Tudorovci: Rozdiel medzi revíziami

'''Tudorovci''', pôvodne [[wales]]ký rod Tewdur, pripomínaný už v [[13. storočí]], boli [[anglicko|anglickou]]u kráľovskou dynastiou od roku [[1485]] do roku [[1603]]. Tri hlavní panovníci dynastie, Henrich VII., Henrich VIII. a Alžbeta I., sa zaslúžili o to, že sa z bojmi rozvráteného Anglicka stala [[renesancia (historická epocha)|renesančná]] mocnosť, ktorá v budúcich storočiach získa moc po celej planéte. Počas vlády dynastie prišlo k náboženskej reformácii a bola vytvorená [[anglikánska cirkev]] (the Church of England).

=== Situácia pred vojnami ruží ===

Tudorovci patrili k významným anglickým kráľovským dynastiám. Ako prvý z [[Wales]]u prišiel Owen Tudor – asi okolo roku [[1425]]. Pôvod Tudorovcov siaha približne do [[12. storočia]]. Erbovým znamením Owena Tudora – v kymerštine Owain ap Maredud ap Tudor jarl Henevettet - bol červený štít so striebornou krokvou posiatou hermelínom a tromi striebornými prilbami (2, 1). Neskoršie varianty znaku boli pomerne rozmanité. Owen v roku [[1423]] uzavrel manželstvo s vdovou po anglickom kráľovi [[Henrich V. (Anglicko)|Henrichovi V.]] († [[1422]]) Katarínou Valois. Týmto sa stal príbuzným [[Lancasterovci|Lancasterovcov]] a zaradil sa medzi poprednú anglickú šľachtu.

[[15. storočie]] bolo pre Anglicko bohaté na radu významných udalostí – porážka v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] s Francúzskom, vyhrotili sa mocenské spory medzi poslednými vetvami [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], a to staršou odnožou vojvodu z Lancasteru – odznak červená ruža, a mladšou vetvou vojvodu z Yorku – odznak biela ruža. Vyvrcholením uvedených okolností potom bola tzv. [[Vojna ruží]] v roku [[1453]]. Naviac sa po zemi potulovali zvyšky zúboženej anglickej armády, ktoré sa vrátili z Francúzska, viazol obchod a pod. K nejednote v Anglicku prispeli rozbroje medzi najmocnejšími aristokratickými rodmi – de la Pole vojvodu zo Suffolku, Mortimerovcami grófov z Marchu, Beaufortovcami vojvodu zo Somersetu, rodom de Neville, ktorí zdedili titul grófov z Warwicku, Courtenayovcov grófov z Devonu alebo Percyovcov vojvodu z Northhumberlandu. Výrazne stúpla moc a bohatstvo pôvodne drobnej vidieckej šľachty Woodvillovcov – [[Alžbeta Woodvillová]] sa stala manželkou kráľa [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduarda IV.]] a jej otec Richard bol v roku [[1450]] dekorovaný [[Podväzkový rad|podväzkovým radom]] a menovaný lordom Riversom.

=== Vzostup Tudorovcov ===

[[Súbor:Henry Seven England.jpg|thumb|Prvý Tudor na anglickom tróne [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich VII.]]]]

Owen sa logicky vo vojne ruží priklonil na stranu Lancasterovcov. V roku [[1461]] padol do zajatia [[Yorkovci|Yorkovcov]] a bol popravený. Veľmi významnú úlohu zohrali až jeho synovia. Edmund, gróf z Richmondu, ktorému je už pripisovaný anglický štít – pole 1 a 4 modré, posiate zlatými ľaliami, 2 a 3 červené s tromi zlatými nad sebou kráčajúcimi levmi a modrým lemom, kde sa striedajú strieborné ľalie a merlety. Edmund sa oženil s Margarétou Beaufortovou a stal sa otcom prvnéo Tudora na anglickom tróne, [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] ([[1485]] – [[1509]]). Jeho brat Jasper, gróf z Pembroku (erb – štít modro-červeno polený s tromi striebornými levmi – 2,1) bol veľkým ochrancom a podporovateľom synovca Henricha. Anglicko sa stále zmietalo vo vojne, ktorú bolo potrebné skončiť. Medzníkom bola [[bitka pri Bosworthe]], kde Tudorovci porazili Yorka [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]]. Henrich sa oženil s Alžbetou z Yorku a stal sa prvým tudorovským anglickým kráľom. Výsledkom mocenských bitiek a sporov bylo doslovné vyvraždenie starej šľachty a koniec panovania [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]]. Novú pozíciu získavali rody Howardovcov, Stanleyovcov, Arundelovcov a nižšia vidiecka šľachta – [[gentry]].

Druhým Tudorovcom na anglickom tróne bol šesťkrát ženatý [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]] ([[1509]] – [[1547]]). Prvou manželkou bola [[Španielsko|španielska]] princezná [[Katarína Aragónska]], vdova po jeho bratovi Arturovi, s ktorou mal dcéru [[Mária I. (Anglicko)|Máriu]]. Aby sa s ňou mohol rozviesť, založil [[Anglikánska cirkev|anglikánsku cirkev]], za čo bol [[pápež]]om daný do kliatby. Druhý raz sa oženil s anglickou šľachtičnou [[Anna Boleynová|Annou Boleynovou]], ktorá porodila dcéru [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbetu]] a mŕtveho syna. Henrich obvinil Annu z cudzoložstva a po zinscenovanom súdnom procese ju v roku [[1536]] dal popraviť. Treťou manželkou sa stala [[Jana Seymourová]] – tá porodila následníka [[Eduard I. (Anglicko)|Eduarda]], ale sama ťažký pôrod neprežila. Štvrtou manželkou bola nemecká protestantská princezná [[Anna Klévska]], ale i toto manželstvo skončilo rozvodom. Piatou manželkou sa stala [[Katarína Howardová]], ktorá tiež skončila pre údajné cudzoložstvo na popravisku. Poslednou manželkou potom bola [[Katarína Parrová]], ktorá ho prežila.

<br />Henrich VIII. prejavil svoju krutosť pri popravách odporcov anglikánskej cirkvi, jednou z najznámejších obetí bol sir [[Thomas More]], lord kancelár.

=== Význam rodu ===

[[id:DinastiWangsa Tudor]]