Gréci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 72:
Keď sa Turci definitívne udomácnili v Grécku mnoho Grékov prestúpilo na islam. V očiach orthodoxných Grékov sa však stali Turkami. A naozaj tomu tak aj bolo, keď za pár generácií stratili svoju národnú identitu. V tejto dobe sa označenie Grék nepoužívalo, ale Gréci sa označovali ako Rimania ([[Rómaioi]]).
Turecká administratíva nedokázala účinne ovládať horské oblasti, ktoré sa stali útočiskom polonomádskych etnických skupín hovoriacich severozápadným dialektom gréčtiny, známych dnes [[Sarakatsáni]]. K nim sa utiekali zvyšky byzantských ozbrojencov a politickí alebo kriminálni utečenci. Živili sa lúpežným spôsobom, napádali karavány a usadlosti, takže si vyslúžili prezývku [[klefti]] - zlodeji. Okrem nich tu boli aj Armatoli, ktorí slúžili ako domoobrana a podliehali tureckej armáde, ale často sa spájali s kleftami a útočili na Turkov. Vďaka svojej opozícii proti tureckej administratíve nadobudli status národných hrdinov, podobne ako [[Jánošík]] alebo [[Robin Hood]].
Za ranoosmanského obdobia boli aj kryptomoslimovia, čiže Gréci ktorí vystupovali ako moslimovia iba na verejnosti. No tí sa čoskoro poturčili. Väčšina Grékov sa však prispôsobila novej dobe. V materskom Grécku boli Gréci dôležití námorníci. V Grécku si obyvatelia vytvorili spôsob autonómnej vlády. Na čele vidieckych zoskupení bola miestna rada starších-gerousia, ktorej predsedal tzv. dimogerontas, ktorého však Gréci volali tureckým meonom kotsabasis. Kotsabasiovia podliehali tureckej správe, často Grékov vykorisťovali a preto ich dedinčania nazývali kresťanskými Turkami, alebo poturčencami. Táto organizácia gréckej verejnosti osmanského obdobia je pravdepodobne ešte antického pôvodu. V Epire, v kraji Zagori, sa združili dediny pod názvom Zagorochoria do samosprávnych územií, kde sa obchodovalo a na čele stála gerousia. Gréci boli dôležití obchodníci vo všetkých územiach ríše, preto aj v Grécku bohatli mestá ako [[Solún]], Veria, [[Kastoria]] a [[Kavala]] v [[Maceónia|Macedónií]], [[Larisa]], [[Trikala]], Kalambaka a Metsovo v [[Tesália|Tesálií]], [[Téby]] a [[Livadia]] v [[Rumélia|Rumélií]] a Patra na [[Peloponéz]]e.
Medzi 11. a 16. storočím sa do Grécka presídľovali aj kmene [[Arvaniti|Arvanitov]] hovoriacich juhoalbánskou [[toskičtina|toskičtinou]]. Usadili sa predovšetkým v Epire
V tomto období Slovania ostali iba v Macedónií a Trácií, na Peloponéze sa horské slovanské kmene helenizovali medzi 13-15 stor., kedy vytvorili spoločné osady s Grékmi a tak sa miešanými manželstvmi hellenizovali.
=== Anatólia ===
|