Medzinárodná vesmírna stanica: Rozdiel medzi revíziami

| volací_znak =

| posádka = 6

| štartovacia_rampa = [[Bajkonur]], [[ZSSR]]

| hmotnosť = max. 425 000 [[kilogram|kg]]

| obývaná = 2560 dní <small>4. november 2007</small>

| obehy = 14. augusta 2007 dokončila<br />50 000 obeh

| štat_z = 17. novembra 2009

| štat_ref = <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/station/isstodate.html |title=The ISS to Date |work=NASA.gov |date=[[2007-02-22]] |accessdate=2007-06-24}}</ref> <ref>{{cite web |url=http://spaceflight.nasa.gov/spacenews/reports/issreports/2006/iss06-7.html |title=International Space Station Status Report #06-7 |work=NASA.gov |date=[[2006-02-17]] |accessdate=2007-06-24}}</ref>

 

'''Medzinárodná vesmírna stanica''' je spoločný projekt piatich [[kozmická agentúra|kozmických agentúr]]:

 

[[Brazilska kozmická agentúra]] ([[Brazília]]) sa zúčastňuje na základe zvláštneho kontraktu s [[NASA]]. [[Talianska kozmická agentúra]] podobne má oddelené zmluvy pre rôzne aktivity, ktoré nerobí v rámci úloh ESA pro ISS (ktorej je [[Taliansko]] tiež plným účastníkom).

 

Modul Zaria pôvodne slúžil pre zaisťovanie telekomunikačných služieb a riadenie letu. Neskôr by mal slúžiť najmä ako skladovací priestor a zásobník. Modul Unity slúží ako križovatka modulov. Môže byť k nemu pripojených až 6 ďalších modulov.

Už vypustené moduly neboli schopné udržať potrebnú dráhu a boli nutné časté korekcie. Čakalo sa na ďalší plánovaný ruský modul - [[Zvezda]]. Finančné problémy opäť spôsobili meškanie jej vypustenia a tým aj pokračovanie vo výstavbe. Modul bol vypustený až [[12. júl]]a [[2000]] a pripojený k modulu Zaria, aby tvoril základ ruskej časti stanice. Tento servisný modul slúži ako dočasný obytný priestor a zaisťuje dodávky elektrického prúdu, telekomunikáciu s pozemnými strediskami a korekcie dráhy.

 

Ďalšou dôležitou súčasťou je Canadarm2, ktorú priviezol raketoplán Endeavour [[16. apríl]]a [[2001]]. ''Kanadská ruka'' je robotický manipulátor dlhý 17,6 m. Slúži na premiestňovanie ľudí aj nákladu pozdĺž priehradovej konštrukcie.

 

Stanica by mala byť dokončená do konca roku 2010, pretože v tom čase bude ukončená aktívna činnosť amerických raketoplánov tvoriacich hlavný nosný prostriedok pri výstavbe ISS. Po svojom dokončení bude mať ISS celkový vnútorný pretlakový objem takmer 1000 m³ a hmotnosť okolo 400 ton.

 

Plánovaný obytný modul pre 6 kozmonautov a záchranný návratový čln by mal byť z finančných dôvodov celkom zrušený alebo aspoň výrazne zlacnený. Pre všetky moduly bude potrebné množstvo energie, ktorá sa bude získavať z [[fotovoltaický článok|fotovoltaických článkov]] na 108 metrov dlhej priehradovej konštrukcii.

== Stavba stanice ==

Stavba stanice vyžadovala viac ako 50 montážnych a ďalších letov. Z tohto počtu by mali 39 zabezpečiť [[raketoplán]]y a približne 30 letov nákladné lode [[Progress]].

Posádka sa vždy skladá aspoň z jedného amerického astronauta a jedného ruského. V prípade trojčlennej posádky je tretí člen buď tiež Američan alebo Rus, alebo je nominovaný ďalšími [[kozmická agentúra|kozmickými agentúrami]] (často z [[ESA]]). Veliteľ stanice je nadradený všetkým ostatným členom aj veliteľom vesmírnych lodí, kým sú pripojené k stanici. Každá expedícia má svoj vlastný znak obsahujúci mená členov stálej posádky.

 

* Vo februári 2008 posádka raketoplánu Atlantis doviezla a nainštalovala na ISS európsky laboratórny modul Columbus.

* V marci bolo úlohou raketoplánu Endeavour dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre.

* V apríli posádka raketoplánu Discovery nainštalovala ďalšiu, najväčšiu časť modulu Kibo.

 

{{referencie}}

 

 

{{Link FA|bg}}

{{Link FA|pt}}

{{Link FA|vi}}

 

[[ar:محطة الفضاء الدولية]]

[[sq:Stacioni Hapësinor Ndërkombëtar]]

[[sr:Међународна свемирска станица]]

[[sv:Internationella rymdstationen]]

[[ta:அனைத்துலக விண்வெளி நிலையம்]]