Duch Svätý: Rozdiel medzi revíziami

d
typo
d (robot Zmenil: pt:Espírito Santo; kozmetické zmeny)
d (typo)
=== Duch Svätý a Trojica ===
 
Spor ohľadom plnosti [[Kristus|Kristovho]] Božstva, v ktorom bol [[Areios]] na [[Prvý nicejský koncil|Nicejskom koncile]] v roku [[325]] porazený, bol prijatím [[Nicejské vyznanie viery|Nicejského vyznania viery]] vyriešený len zdanlivo. V skutočnosti bolyboli závery tohoto koncilu veľkou väčšinou biskupov a kresťanských mysliteľov odmetané. Východní biskupovia a teológovia sa viac prikláňali k niektorému z modifikací učení [[Origenes|Origena]], ktorý hovoril o podriadenom postavení osôb v Tojici. Boj za presadenie Nicejského kréda viedol zpočiatku alexandrijský biskup [[Atanáš]], kvôli čomu tiež strávil veľkú časť svojho života vo vyhnanstve. Až od 60. rokov sa darilo priaznivcom Nicejského vyznania viery zblížiť sa s origenistickou väčšinou. Impulz k tomu dal rímsky [[císar]] [[Julianus Apostata|Julián]] zvaný Apostata. Ten v roku [[362]] v snahe uvrhnúť kresťanstvo do chaosu povolal späť na svoje úrady biskupov vo vyhnanstve a tých uradujúcich do vyhnanstva poslal. Tým od dvora odoslal semi-[[Ariánstvo|ariánsku]] hierarchiu a na Alexandrijskej synóde v tom roku začalo zbližovanie priaznivcov Nicejského vyznania a oreginistov.
 
V tomto zbližování vynikli predovšetkým traja východní teológovia nazývaní "kappadonskí otcovia": [[Basil Veliký]], [[Gregor z Nazianzu]] a [[Gregor z Nyssy]]. Títo cirkevní otcovia prehĺbili trojičnú teológiu a dokázali ju sformulovať pre origenistov prijateľným jazykom. V ich dielach, predovštkým u Basila Velikého, nachádzame tiež súvislý výklad o Duchu Svätom, ktorý je inak v Nicejskom vyznaný viery zmieneny len letmo. Basil Veliký hájil pojatie Ducha Svätého ako jednej z osôb Najsvätějšej Trojice v obrane proti iným smerom a jeho pojatie pozície Ducha Svätého v Trojici sa presadilo na [[Prvý carihradský koncil|koncile v Konstantinopoli]] v roku [[381]].
101 000

úprav