Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami

Zástancovia dekrétov poukazujú na to, že ide o opatrenia z historicky pomerne vzdialeného obdobia, ktoré má dnes len malú relevantnosť (ide o „mŕtve bezprávie“, nemecky ''totes Unrecht''), že vyhnanie Nemcov bolo potvrdené veľmocenskou dohodou v [[Postupimská konferencia|Postupime]] a v čase, keď k nemu došlo, neboli postupy etnického čistenia územia pokladané za nič výnimočného: tak ako dnes už nemožno prehodnocovať majetkové konfiškácie po [[bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]], alebo vyhnanie Židov z Egypta, nie je možné vracať sa k viac ako polstoročie starej histórii. Ďalej poukazujú na to, že kým v právnych štátoch v čase mieru platí princíp [[prezumpcia neviny]], v čase vojny a ako následok vojny, ktorá je rozpútania určitým štátom alebo národom, platí zásada [[kolektívna vina|kolektívnej zodpovednosti]]. Ďalej sasaargumentuje hovorí na totým, že nemecká menšina nebola zbavená česko-slovenskej štátnej príslušnosti česko-slovenským úradmi až po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], ale že sa jej sama zbavila už v roku [[1938]], keď sa [[sudetskí Nemci]] stali ríšskymi príslušníkmi nacistického [[Tretia ríša|Nemecka]], o čo sa usilovali od druhej polovice tridsiatych rokov prostredníctvom [[Sudetonemecká strana|Sudetonemeckej strany]] (''Heim ins Reich'').